4 POLIA VEDOMIA ČLOVEKA

Telo má pamäť a preto zodpovedá najviac pravde, ideálne ak do toho nezasahuje Ego. Naše Telo totiž vie odrážať aj klamstvá a ilúzie. Čomu uveríme, to sa ukáže v našej hmote a preto platí, že aké myšlienky živíš tak sa bude telo chovať. Nízke vibrácie spôsobujú choroby, najmä ak je disharmónia medzi mysľou a cítením. Človek bez s_vedomia, len málokedy trpí chorobami, ktoré si na seba privolá vlastnou disharmóniou lebo ju nepociťuje. Koná zlo, ale netrápi ho to a tomuto stavu zodpovedá aj jeho zdravotný stav.

Nadvedomie sa "otvára" iba ak je vedomie a nevedomie (Ega) spracované aspoň do určitej miery. Nadvedomie je svetlo a svetlo je Pravda. Ak sme však Egom zahlcovaný "nepodstatnými" informáciami zvonku, nemáme čas skúmať podstatné veci vo vnútri. A my spíme, aj keď bdieme.

O poli vedomia a tom ako funguje v napojení na Ego (myšlienky a city) sa dočítame v skvelej publikácií od Hawkinsa z ktorej budem parafrázovať: 

"Nehmota ako reprezentant Mysle a Duše (teda EGO), sa nám v tomto svete prejaví do hmoty, teda nášho Tela. Telo je dokonalé a má pamäť, ale aj keď má hmota obrovský potenciál, sama život rozvinúť nedokáže. Hmota spoločne s vývojom vedie k vzniku dimenzie "času" a potom sú hmota spoločne s časom prejavené ako "priestor".

Ego podľa Hawkinsa (mužská časť Ega podľa mňa):

Aj živočíchy museli všetko potrebné získať z okolitého prostredia a na tomto princípe stoja základy ega. Pojem ego v duchovnej praxi má však iný význam ako v psychoanalýze. Naše ego sa nedá prekonať pokiaľ ho vnímame ako nepriateľa. Je naším biologickým dedičstvom, a keby ho nebolo, nežil by na Zemi nikto, kto by sa na neho mohol sťažovať. Pokiaľ pochopíme pôvod a význam tohto ega, môžeme ho vnímať ako veľký prínos. Má samozrejme sklony k neovládateľnosti pokiaľ nie je rozpoznané a transcendentované.

Duchovné ego podľa Hawkinsa (ženská časť Ega podľa mňa):

Niekedy sa vernosť a oddanosť zvrhnú v prílišnú horlivosť, nadmerné ambície či dokonca fanatizmus. Všetko je to ale výrazom nerovnováhy. Častou chybou je snaha prinútiť energiu kundalini umelými cvičeniami a praktikami k vzostupu. Kundalini rastie do vlastnej príslušnej úrovne automaticky, v súlade s energetickým polom úrovne vedomia, ktoré v človeku prevláda. Pokiaľ chceme energiu nútiť manipulatívnymi technikami, môže dôjsť aj k závažným poruchám. Mnoho duchovných "celebrít" propaguje tieto techniky svojimi svedectvami, no prehnaná komercia odhaľuje ich hlavný zámer, ktorým je zisk, popularita a nie podpora duchovného vývoja naivného hľadajúceho. Duchovné ego chápe pokrok ako zisk alebo status a nie ako dar. Túžba po siddhi je varovanie, že duchovné ego hľadá výnimočnosť.

Pole vedomia podľa Hawkinsa:

Všetko vo vesmíre, dokonca aj letmé myšlienky, sú v bezčasovom poli, ktoré je prítomné všade rovnakou mierou a navždy zaznamenané (žeby Boh?). Všetko čo sa kedy odohralo, či už fyzicky alebo v myšlienkach, je rovnako dostupné, lebo pole stojí mimo čas a priestor. Neexistuje v ňom žiadne "tu" alebo "tam", žiadne "vtedy" alebo "teraz". Všade je trvalo a plne prítomná plnosť tohto pola. Hladiny vedomia sú rozložené na stupnici, ktorá začína hodnotou 1 až k hodnote 1000. Tento vrchol dosiahlo v dejinách ľudstva len niekoľko jedincov. Na rozdiel od elektrostatického pola, ktoré zaniká, je pole vedomia bezčasové a trvalé.

Na úrovniach vedomia nižšie ako 200 sa dá život popísať ako dravý. Energia je získavaná na úkor iných. Práve preto, že na jej získavaní závisí prežitie, sú ostatní vnímaný ako súperi, konkurenti či nepriatelia. Až do úrovne 200 je teda život silne konkurenčný, sebecký, nepriateľský až agresívny a krutý. (zvieracia ríša a v mnohom aj tá ľudská)

Obsah každej úrovne vedomia je ako myšlienková banka riadená konkrétnym energetickým polom príslušnej úrovne. Na každej úrovni sa zhlukujú sebe podobné myšlienky, koncepty, nápady a sú dávané dohromady vplyvom "atrakorového pola". Funguje to podobne ako gravitácia. Myšlienky podobnej váhy a hustoty sú priťahované k sebe.

Duchovná prax opísaná v knihe od Hawkinsa:

Duchovnému pokroku dodáva energiu náš zámer. Potrebujeme budovať úsilie, rozhodnosť, vytrvalosť a trpezlivosť. Tieto duchovné princípy treba aj začleňovať do všedných dní a spôsobu nášho života. Ak oddeľujeme duchovné chvíle a sú v izolácií od bežného dňa, stáva sa z nich iba niečo čo človek robí (cvičenie jogy či meditácia v určitú časť dňa), namiesto toho, aby predstavovali súčasť toho čo "je".

Mali by sme sa vzdať toho, čo nás priťahuje aj toho čo nás odpudzuje - takže môže nastať vnútorný mier. Čím menej máme v sebe chcenia, tým ľahší a spokojnejší život žijeme. Nejde však o to vyhýbať sa bohatstvu. Tento prístup pohŕdania bohatstvom je rovnako mylný ako túžiť po ňom. Pokiaľ sú pokryté základné fyzické potreby, schopnosť prežívať šťastie nezávisí na vonkajších faktoroch. Cieľom spokojného života je naučiť sa prijímať to, čo situácie prinášajú a nehodnotiť ich. Vo vysokých stavoch vedomia nám začína byť čoraz viac jasné, že každá situácia je TAKÁ, AKÁ JE. Všetko je svojím vlastným zmyslom a všetko prijímame bez komentárov (nášho Ega).

Nemusíme ani súhlasiť či vytvárať si dualistické pozície vo forme názorov. Človek bez snaženia plynie životom, opúšťa chcenie aj posudzovanie. Neodporovanie vedie k nepripútanosti, nie ku stiahnutiu a teda neznamená ignorovanie skutočnosti alebo jej popieranie. Ak sme v stave neodporovania, skutočnosť vnímame a pozorujeme, ale nie sme emocionálne zaangažovaný.  

"