Ako pracovať so strachom

Strach je koreňom všetkého a preto ho "nájdeme" v koreňovej čakre. Z koreňa všetko vyrastá a keď živíme v sebe veľa strachov (nepracujeme s nimi aktívne), pretavuje sa to do nášho každodenného života. Jeden jediný strach (strach z neistoty) dáva možnosť vzniknúť všetkému ostatnému čo zo strachu pochádza.

Strach zo smrti existuje iba preto, že nevieme čo nastáva po tomto okamžiku. Je to náš koniec? Bude bolestivý? Neistota nás mučí cez našu vlastnú Myseľ.

Strach ako pud, ktorý sa vyvíjal milióny rokov:

Strach ako pud velí: útoč, uteč, zamrzni ( zvieratá sa chovajú v týchto možnostiach) neanalyzujú svoj strach, či je opodstatnený a čo konkrétne im vlastne hrozí lebo nedokážu vnímať seba a ešte neprišiel v ich živočíšnom druhu ten, ktorý by ako prvý pochopil, že existuje nejaké JA (myseľ, ktorá rozpoznáva seba samého) "Ja som".

Ak nám strach vo vyhrotenej situácií zavelí (ako náš silný, rokmi vybudovaný pud), jednu z týchto základných možností, tak sa podľa toho aj zachováme. Analytická či racionálna myseľ ostáva tak trochu mimo. Telo má pamäť a v náročných situáciách rozhoduje určite lepšie, ako emočné či mentálne telo.

Strach ako výplod mysle, ktorým sa sami deštruujeme:

Ak ma ovláda strach dlhodobo alebo ešte predtým než situácia nastane, je to nezdravý strach, ktorý pochádza z Mysle a tá jedná na základe vzorcov, ktoré uložila v pamäti (výchova a vzory). Práve tieto strachy by sme si mali uvedomiť a pracovať s nimi. Tento strach je škodná a spôsobuje nám problémy psychické, duševné až fyzické - ak sa nerieši.

Ak strach mám a potláčam ho, alebo sa ním nechám úplne pohlcovať, tak ho nemôžem "vyriešiť". Byť otrokom vlastných strachov je to najhoršie, čo si môžeme sami robiť. Aktívna práca so strachom je o tom, že si ich najskôr priznám a začnem pracovať s tými, s ktorými mi to aj pôjde = "malé" strachy.

Ak svoje strachy neriešim a naďalej ich potláčam ("stávam" sa strachom), tak koná moje nezvedomené Ego (cez vzorce emočné a myšlienkové, uložené v pamäti). Ak v sebe mám energiu strachu a nevenujem jej pozornosť, začne deštruovať moje mentálne pole, ktoré ďalej ovplyvní dušu a emočné telo. Možno aj ochoriem (alebo už som chorý) duševne či až fyzicky.

Ako pracovať so strachom?

Zistiť, ktorými strachmi trpím už dlhú dobu (vybavovačky na úrade, prednes pred publikom, strach zo skúšok, strach z nového kolektívu...) a pozrieť sa "tam". To neznamená, že strachy hneď vyriešim a "vyliečim", ale ak ich vyliečiť chcem, musím si ich pripustiť, priznať, že ich mám vo svojom poli, že ma často ovládajú a ja musím chcieť zistiť že ako a prečo. Až potom sa môžem rozhodnúť im čeliť, alebo aj nie.

Človek sa buď sám "stáva" strachom a púšťa si ho dnu, alebo ho až príliš odtláča a tvári sa že nie je. Ani jedno nie je úplne vhodné a oba "spôsoby" v konečnom dôsledku rozvinú určité ťažkosti. Treba pripustiť strach k sebe, aby som sa na neho mohol pozrieť.

Ak ho nepripustím, nemôžem ho ani pochopiť, keďže je príliš "ďaleko". Ak si ho pripustím až moc a stanem sa ním, nemám potrebný nadhľad, ktorý potrebujem na pochopenie

Ako si všimnúť svoje strachy:

Jednoznačne pomôže inventúra pred zaspávaním. Čoho som sa dnes bál? Kedy som bol smutný? Na koho som sa hneval? ... Možno aj vytvoriť si denník a zapisovať si vnútorný svet a prežívanie v ňom.

Nástroje na prekonávanie vlastného strachu:

Byť úprimný ( hlavne sám k sebe). Čím viac budem úprimný, tým viac budem vedieť postupovať v seba rozvoji a tiež rozpoznávať klamstvá iných.

Klamstvo a Pravdu človek vie celkom dobre rozlíšiť a keď nám to nejde - nachádzame sa v pochybnostiach, tak je v celku možné, že sa nachádzame v "šedej" zóne ilúzií a sme teda zmätený. Ak sme v tme (klamstvo) a niekto zasvieti (svetlo), aj na míle ďaleko vieme rozpoznať svetlo (teda pravdu). Ak sa však nachádzame v hustej hmle (vzduch ako reprezentant mysle a voda ako reprezentant duše - emócií), tak čím viac svietim, tým menej vidím. Naučiť sa rozpoznávať ilúzie od klamstiev je naozaj potrebné, aby sme sa učili byť vedomý. Najskôr sa nauč rozpoznávať svoje klamstvá a buď k sebe úprimný, potom budeš vedieť lepšie rozpoznávať aj ilúzie od pravdy.

Ego chce mať vždy kontrolu a preto hľadá ideológiu, ktorej bude veriť. Následne k nej bude dotvárať argumenty, tak, aby sa ilúzia potvrdzovala. Prekuknúť Ego, nie je jednoduché! Ale ide to.

Duch má dôveru a je najlepším liekom pre strach z neistoty. Dôvera vo vyšší princíp a že všetko sa deje pre môj najvyšší prospech nám môže pomôcť za predpokladu, že svoju vlastnú zodpovednosť nechceme prehodiť na Boha. 

Krátke video na danú tému s Danielom:  https://www.youtube.com/watch?v=LkaxAmfETvs