KONANIE                                               aktívne - pasívne

Vnútorné osobnosti a ich prejavovanie v konaní/nekonaní

Vnútorné dieťa:

• aktívno - aktívne : nevychované, neposedné, utrhnuté

• pasívno - pasívne : netvorivé, vystrašené, zadupané

Vnútorná žena:

• aktívno - aktívne : histerka

• pasívno - pasívne : ľadová kráľovná

Vnútorný muž:

• aktívno - aktívne : egoista

• pasívno - pasívne : altruista

Vnútorné zviera:

• aktívno - aktívne : tyran, predátor

• pasívno - pasívne : obeť, korisť

Ak sú vnútorné osobnosti vyrovnané a v harmónii tak:

• vnútorné dieťa koná tvorivo
• vnútorná žena koná s láskou
• vnútorný muž koná s úctou
• vnútorne zviera koná zodpovedne

Toto môže platiť za predpokladu, že mám svoje vnútorné osobnosti v sebe rozpoznané a do určitej miery spracované. Každý z nás bol dieťa a každý má dvoch rodičov (muž a žena). Tieto svoje vnútorné osobnosti vieme akosi pochopiť a prijať, že sú našou súčasťou. Vnútorné zviera je ale na okraji našej pozornosti no práve táto oblasť naberá na intenzite v poslednej intenzívne sa meniacej dobe. Je čas prevziať zodpovednosť za svoj život a inak to nepôjde. Dokiaľ nerozpoznáme zvieratko v sebe a nezačneme s ním pracovať, budeme žiť v roli obete alebo tyrana.

Pojem ženský a mužský princíp je už dobre známy a značne popísaný. Spojiť tieto dve polarity v nás samých sa stalo akýmsi cieľom duchovnej praxe mnohých prebudených ľudí. No nemenej dôležité je spojenie dieťaťa ako hravej a tvorivej súčasti našej osobnosti so zodpovedným tvorom, ktorý zabezpečí to správne zázemie pre všetky naše súčasti.

Mohlo by sa zdať, že pokiaľ je dieťa v detstve príliš "zadupávané" tak v období puberty a preberania "slova" nášho vnútorného zvieraťa sa toto rodičom ako keby vráti. A naopak, pokiaľ má dieťa až príliš voľnosti a žiadne pravidlá tak sa zdá byť v období puberty až príliš ovládateľné tými silnými entitami, ktoré v detstve povinne museli držať hubu. Zdá sa, že sám vesmír to má dokonalo vymyslené a navzájom sa od seba môžeme učiť presne to, čo potrebujeme. No pre proces duchovného učenia je dôležité byť v tom vedomý a vedieť čo sa odohráva nielen vo vonkajšom svete, ale najmä v tom našom vnútornom.

Hypotéza:

Ak vnútorný muž koná v nejakej situácií (partner, dieťa- syn/dcéra, zamestnanec - akákoľvek životná rola) aktívno- aktívne tak v inej situácií (roly) bude konať presne opačne, aby sa polarity vyrovnali?

Ak by táto hypotéza platila, bolo by pre nás jednoduchšie hľadať paralely a pracovať s nimi. Pokiaľ viem, že v práci som trochu viac tyran/egoista tak možno v manželstve budem "podpapučník" a doslova mi to bude aj vyhovovať lebo potrebujem doplniť tú časť, ktorá je v práci prečerpávaná. 

Možno to takto v živote môže fungovať a možno to tak vôbec nefunguje. No pravdou je, že ideálne je nachádzať sa vždy v strede a vedome si vyberať,  ktorá naša vnútorná osobnosť dostane slovo a ako "prehovorí". Je to náročná životná úloha rozpoznávať seba vo všetkých štyroch osobnostiach a v mnohých životných situáciách či roliach, ale odmenou nám bude vnútorný kľud a harmónia. Niet väčšej odmeny...

Ak vnímam dualitu vonku (dobrý/zlý, pekný/škaredý, múdry/hlúpy...) treba ju rozpoznať a uvedomiť sa v tomto procese hodnotenia druhých ľudí či situácií. Hľadať príčinu tohto vnímania v sebe vo vnútri lebo ona tam niekde určite je.

Praktické kroky k rozpoznávaniu skutočnosti:

1. Ak zistím že posudzujem, porovnávam a súdim = používam prídavné mená ( aký je/ aké to je) musím sa vedome stopnúť v tomto spôsobe uvažovania svojej mysle

2. Odmietnuť akékoľvek súdy, ktoré doteraz vytvorila myseľ bez môjho vedomia

3. Pozorovať tieto súdy a porovnávania seba s inými, či iných navzájom ako aj všetky slová, ktoré mi napádajú ( byť ako pozorovateľ všetkých vnemov nielen slov, ale najmä pocitov ako napr. zimomriavky a citov ako napr. znechutenie, strach...)

4. Pýtať sa seba prečo to takto vnímam a pýtať sa všetky otázky, ktoré ma napadnú

5. Nelipnúť na odpovedi!!! Len zadať otázky do pola svojho vedomia

6. Byť otvorený odpovediam a najmä tým, ktoré sa mi najmenej páčia, všetky odpovede brať do úvahy

7. Pracovať s tými všetkými dátami a skúmať ich - dosť často hľadať spojenie v minulosti

8. Po rozobratí to nechať tak, pracovať v poli vedomia akoby samo - veľmi pomáhajú sny a vyspať sa na to. Hlavne pri náročných situáciách 

9. Pochopenie príde alebo nie, poprípade prídu iné súvislosti s ktorými sa dá ďalej pracovať. Ak nepríde ani žiadna odpoveď na otázku prečo som konal tak ako som konal, prečo som cítil to čo som cítil, prečo som povedal to čo som povedal tak to jednoducho prijať tak ako to je. Nelipnúť na odpovediach či pochopeniach. Oni možno aj prišli, len prišli v spánku a my si ich nepamätáme, no podstata sa vyriešila aj tak. Jediné čo je dôležité je ochota vedome pracovať na sebe a pýtať sa samého seba prečo sa (mi) to deje a ako môžem nabudúce konať lepšie = teda vedomejšie.

Pokiaľ si vedome spracujeme určité naučené vzorce, ktoré používa autopilot v mnohých situáciách, dostáva nás to viac a viac do nášho stredu, odkiaľ si môžeme vyberať VEDOME aký postoj zaujmeme a či vôbec budeme na danú situáciu či človeka reagovať a vystupovať tak zo svojho pokojného stredu. Po určitej dobe zistíme, že v mnohých prípadoch sa nám vôbec nevypláca opúšťať náš vlastný stred a naučíme sa nereagovať, pretože zotrvanie v stave kľudu je odmena sama o sebe a oberať sa o tak krásny stav pre nejakých blbcov naozaj nemá zmysel.

Krásnu prácu na sebe prajem a verím, že vám tento návod poslúžil k lepšiemu pochopeniu ako ľahko sa dá pracovať na sebapoznávaní. Stačí si len klásť tie správne otázky. Odvaha dozvedieť sa o sebe často škaredé veci, nesmie chýbať. Pre prekročenie hranice odvahy však treba študovať náuky, ktoré nám vysvetlia, že človek nie je zlý ani dobrý, pekný ani škaredý. Človek je tvor omylný a hriešny a na nás je či sa chceme stať lepšími verziami samých seba alebo nie.  

Vedomý život, lepší život...