Bod pohľadu je bodom zlomu
Každý máme svoj uhol pohľadu a z
tohto "bodu" pozorujeme určitý jav - potom činíme,
konáme alebo páchame...
Pokiaľ dokážeme byť prítomný tak vnímame javy a situácie, ktoré prebiehajú zo svojho stredu. Uvedomujeme si svoje myšlienky aj city (vnútorný svet) aj javy, ktoré sa dejú vo vonkajšej "realite" (vonkajšom svete). Následne sa vieme Vedome rozhodnúť pre svoje činy alebo nečiny (poprípade slová a dokonca aj myšlienky a city). Pokiaľ človek nie je plne prítomný, tak sa nachádza v inom "počiatočnom" bode pohľadu svojho Ega (mužský alebo ženský princíp). Je v celku prirodzené, že každý máme niektoré životné situácie v ktorých dokážeme byť omnoho viac prítomný a situácie v ktorých sa zmietame vo vlastných citových víroch alebo myšlienkových chaosoch.
Pre účel rozpoznania počiatočného bodu z ktorého "pozeráme" a ľahšiu orientáciu, rozlíšime tri základné "vrstvy":
vonkajšia vrstva pohľadu je mimo náš záujem a teda sme apatický. V hĺbke sa nezaujímame o dianie a keď, tak iba predstierame záujem, poprípade sa angažujeme len povrchne.
okrajová vrstva sa ľahko mení nakoľko je to akási vonkajšia dráha nášho Ega. Keďže sa tento východzí "bod" pohľadu vie ľahko a rýchlo meniť, je ťažké ho zachytiť.
vnútorná vrstva je statická a často sa vieme dostať do podstaty nášho počiatočného vnímania nakoľko tieto body sa dobre zrkadlia. Buď sa v určitej situácií či vzťahu cítime ponížene alebo povýšene, buď prechovávame k človeku odpor alebo obdiv. Náš názor, postoj a emócie sú do značnej miery stále a teda statické. Preto je nám umožnené tento "bod" ľahšie rozpoznať, zachytiť a ďalej s ním pracovať.
Nie je podstatné v akej vrstve alebo v akom bode sa človek nachádza, podstatné je iba to, či si tento východzí "bod" posudzovania "skutočnosti" uvedomujeme alebo nie. Ak sme plne prítomný a uvedomujeme si svoje myšlienky a emócie, môžeme sa rozhodnúť situáciu opustiť alebo "len" mlčať a svoj vnútorný svet neprezentovať verejne (pasívny ženský prístup). Ak zvážime, že chceme prejaviť svoje pohľady, názory alebo argumenty či poprípade chceme vykonať nejaký čin, vstúpime Vedome do aktívneho mužského princípu. Ak je rozhodnutie naozaj vedomé, tak sa skrz moje Telo prejavuje Duch. Ak vedomé nie je, tak pácha skrz moju hmotu skôr nevedomé Ego. Ego sa háda, dokazuje a presviedča zatiaľ čo Duch prezentuje a ponúka. Pokiaľ jednáme z pozície Ega (2 a/alebo 3 kvadrant) bez Ducha (Duch skôr "spí" akoby tam vôbec nebol), je naše konanie neVedomé. Pokiaľ jednáme z pozície 4 kvadrantu (teda Ducha), využívame k tomu náš nástroj (Ego). Či už s prebudeným Duchom alebo z bezvedomia, vždy jednáme skrz Telo a preto je to ten najvzácnejší dar, ktorý na tomto svete máme.
Ak si uvedomíme v akom bode sa nachádzame, môžeme ho zmeniť = tzv. bod zlomu (zmeny).
Príklad pozorovaného javu/situácie: Šéf ma na
porade ponižuje zosmiešňovaním mojich nápadov
Ako to teda môžem vnímať v troch rôznych vrstvách:
vnútorný bod pohľadu: ak sa aj mení, väčšinou ostáva na jednej strane (na jednom póle)
- muža ( ľavá strana - aktívny prístup), ktorý ide do "boja" = protiargumentácia, obhajovanie, opätovné ponižovanie, dokazovanie či iná aktívna manipulácia
- ženy (pravá strana - pasívny prístup), ktorá skôr "utečie" = je ticho a tým pasívne súhlasí so svojím ponižovaním (teda povyšuje šéfa), poprípade mu pritakáva alebo inak pasívne manipuluje
okrajový bod pohľadu: sa mení neustále a vo veľkej rýchlosti, keďže má jasnú "dráhu" vieme sa rýchlo "prepólovať" z jednej strany na druhú tz. z aktívneho prístupu muža do pasívneho prístupu ženy. Tieto nevedomé prežívania a prúdy myšlienok + citov nám nebývajú príjemné a preto sa z tejto situácie chce Ego rýchlo dostať - preto volí buď útok, útek alebo ustrnutie (teda apatiu)
vonkajší bod pohľadu: apatický stav tzv. spiaceho človeka bez záujmu = vyhasnutý plameň
Na záver treba dodať, že pokiaľ si vieme uvedomiť svoj počiatočný bod, často si vieme uvedomiť aj počiatočný bod iných ľudí. Pokiaľ je nám umožnené vidieť počiatočné body, je pre nás omnoho ľahšie byť stále vedomejší a vedomejší a z tohto štvrtého kvadrantu sa v živote rozhodovať pre svoje činy a nečiny.
Otázka na záver:
Ako dostať človeka do diania z nezáujmu, do záujmu (vnútorného kruhu) a naučiť ho tam aktívne pracovať so svojím vnútorným svetom? Človek musí zmeniť seba, aby zmenil svet a možno by ten svoj vnútorný svet aj menil, keby vedel ako (a že vôbec má).