Centrá našej Mysle a práca s nimi (vzorce)

Ego jedná na základe preduložených vzorcov (1 centrum), ktoré sa nám "tvoria" v dvoch vyšších centrách. Človek podlieha svojím emóciám (2 centrum) poprípade má mnoho predsudkov či iných mentálnych konceptov (3 centrum). Egovzorce sú emočno-mentálne a mentálno-emočné vzorce, ktoré sa "zapisujú" do podvedomia tela a čím viac je vzorec silný, tým skôr podľa neho človek bude jednať (nevedome).

Môže byť človek vysoko vzdelaný (intelekt) aj vysoko inteligentný, ak ho ale ovládajú deštruktívne vzorce z nižších centier, tak nie je slobodný. Duchovná gramatika hovorí: Radšej byť slobodný ako vzdelaný. 

Najdôležitejšie teda je, čo "nosíme" v pamäti. Aby sme rozkrývali svoje "úložisko" je potrebné pochopiť, že máme 3 druhy pamätí (súborov) a naše vzorce sú rôznymi kombináciami:

• Duchovzorce = neprepísateľné

• Telovzorce = ťažko preprogramovať

• Egovzorce:

  a, (názory)  Muža 

  b, (traumy)  Ženy 

Názory a traumy spolu tvoria egovzorce a na základe intelektu a inteligencie ich človek môže prepisovať, upravovať, meniť alebo plne nahrádzať. V pamäťovom centre začíname teda najskôr pracovať s mentálno-emočnými vzorcami a hľadáme najmä svoje predsudky a "pevné" názory.

Aké situácie mi prekážajú? Aká skupina ľudí mi prekáža? ( LGBT, ekoteroristi, "hlupáci", "krásky", zlatokopky či "štetky"...)

Ak identifikujem vzorec = predsudok, snažím sa zistiť či pochádza z 2. alebo 3. centra. Teda či je tento vzorec prevzatý (názor/koncept) alebo bol najskôr zažitý cez druhé centrum (trauma).

Egovzorec má oba smery, ale vhodné je zistiť či som v danom predsudku zažil nejakú konkrétnu emočnú traumu (2 centrum) a ak áno, následne s ňou pracovať. Ak vyriešim emočnú traumu rozpadá sa často aj mentálny vzorec nakoľko 2 a 3 centrum spolu súvisia. Ak som traumu nezažil a vzorce je iba prevzatý z mentálnej roviny tak k nemu bola "iba" priradená emócia. Pravdepodobne vo mne nebude vzbudzovať emočnú bolesť a tak bude ľahšie s týmto egovzorcom pracovať. 

Práca s mentálnym predsudkom v jednotlivých centrách 2. quadrantu

Mentálny koncept - napr. predsudok homosexuálny:

1C2Q = strach z homosexuality (v základných vzťahoch JA- JA, JA-TY (niekto konkrétny), JA-MY (spoločnosť)

2C2Q = vina za homosexualitu ( v individuálnej rovine mojej / tvojej alebo v kolektívnej rovine)

3C2Q = hanba

4C2Q = smútok

5C2Q = klamstvá ohľadom homosexuality moje, iných, spoločnosti

6C2Q = manipulácie

7C2Q = túžba (aby som ja nebol homosexuál, aby niekto mne blízky (potomok) nebol homosexuál, v spoločnosti neboli homosexuáli)

8C2Q = pýcha, že ja som lepší ako ten kým opovrhujem

Strach a túžba spolu súvisia najviac a to čoho sa bojím = tam túžim po opaku. Napr.: Bojím sa, že moje dieťa bude homosexuálne. - Túžim, aby nebolo.

Ak mám predsudok napr. voči LGBT, mal by som si túto tému študovať čo najviac z rôznych zdrojov a pohľadov = plniť 5 centrum. Následne pracovať inteligentne s informáciami a neprepadať svojím mentálnym, emotívnym až pudovým vzorcom. Týmto spôsobom môžeme meniť svoje nastavenia (vzorce) a následne sa mení aj naša vibrácia. Všetky predsudky znižujú našu vibráciu a keď sa ich "zbavíme", navýšime svoju vlastnú energiu. Nie je cieľom mať rád LGBT komunitu, ale cieľom je oslobodiť svoju uväznenú energiu. Čím viac svojich predsudkov začneme aktívne riešiť, tým ľahšie sa nám to bude dariť aj pri náročnejších témach.

Nakoniec aj tak príde k zisteniu, že mentálne vzorce sú vždy ilúziou a keď odkryjeme dosť balastu, bude nám to čoraz viac jasnejšie nakoľko aj naša intuícia (hlas vedomia), nás bude môcť čoraz viac viesť k Pravde. Rozpoznať pravdu od ilúzie je ťažké a tak sa môžeme učiť rozpoznávať najskôr klamstvá. Tiež sa môžeme učiť chápať, že subjektivita má vysokú opodstatnenosť pre rozmanitosť života. Každý mal iné životné skúsenosti aj predživotné skúsenosti a tak každý vyhodnotí tú istú situáciu inak a inak sa aj zachová. Jediné chovanie, ktoré môžeme skúmať, analyzovať a súdiť, je to naše. A je to to jediné chovanie, ktoré môžeme aj meniť - ak chceme. Nesúdiť je ťažké (aj seba), obzvlášť ak sme plný deštruktívnych vzorcov, ktoré sme ani nezažili len prevzali ako mentálne koncepty, žijeme podľa nich a ani o tom nevieme. MENTÁLNO-emočné vzorce vieme ľahšie rozkrývať práve preto, že nám nespôsobujú až takú bolesť ako Duša (subjektívne emotívne bolesti) a tiež preto, že sú ilúziou. Ak zistím, že niečo čomu som veril, je len ilúziou, ľahšie to zo života pustím. Ak však nazriem do centra plného emočných tráum, ktoré sa ma dotýkajú je ťažké sa v nich prehrabávať. 

Mentálna bolesť k nám prichádza, keď "veci" nezodpovedajú naším predstavám a najskôr by sme sa mohli naučiť pracovať práve s touto bolesťou = mentálnou. Ak neodhalíme vzorec už v mentálnej fáze, bude ďalej pokračovať, až sa "zapíše" cez emóciu do bunečnej pamäti Tela a my ho predáme aj naším potomkom (muži/ženy sú svine a nedá sa im veriť :). 

Mentálna bolesť môže vyústiť do emočnej a emočná do fyzickej. Stopnime preto mentálne deštruktívne procesy a naše Telo sa bude tešiť lepšiemu zdraviu a vitalite. 

V zdravom Tele zdravý Duch – zdravý Duch v zdravom Tele. 

Ak máme dobre nastavený vnútorný svet aj vo vonkajšom svete sa môžeme prezentovať viac pravdivo, čo nám šetrí energiu na akýkoľvek "boj". Boj proti parazitom v akomkoľvek smere a ponímaní.

Buď zdravý a šťastný – je to tvoja voľba...