Cesta Homo sapiens a kognitívna revolúcia

Pre lepšie pochopenie vývoja Homo sapiens je dôležité rozpoznať, čo je to druh a čo je to rod:

Živočíchy sa považujú za jeden druh, ak sa navzájom môžu páriť a ich potomstvo je plodné. Kone a osly majú spoločného nedávneho predka a majú mnoho spoločných telesných znakov, ale sexuálne sa o seba takmer vôbec nezaujímajú. Ak sa k tomu umelo navedú, spária sa - ale ich potomstvo nazývané mul, je sterilné. To je jasný dôkaz toho, že patria k dvom rôznym druhom. Na rozdiel od toho buldog a španiel môžu vyzerať veľmi odlišne, ale s radosťou sa samy spária a ich šteniatka sa môžu páriť s inými psami a splodiť ďalšie šteniatka. Buldogy a španiele teda patria k rovnakému druhu - všetko sú to psy.

Homo sapiens takisto patrí do určitej čeľade aj keď sa snažil sám seba dlho vnímať oddelene od živočíšnej ríše. Či už sa nám to páči alebo nie, sme členmi veľkej a obzvlášť hlučnej rodiny nazývanej ľudoopice.

Druhy, ktoré sa vyvinuli zo spoločných predkov, sú zoskupené do rodov. Levy, tigre, leopardy a jaguáre sú rôzne druhy v rámci jedného rodu Panthera. Biológovia označili organizmy dvojslovným latinským názvom, kde prvé slovo označuje rod a druhé slovo druh. Lev je napríklad Panthera leo, pričom druh je leo a rod Panthera.

Homo sapiens - druh je sapiens (rozumný) a rod Homo (človek)

Keď teraz rozumieme čo je to druh a rod, nechajme sa knihou previesť našou históriou vývoja odlišných druhov, ktorým vedci dávali rôzne populárne názvy. Nakoniec sme sa dostali k HOMO SAPIENS, avšak nezdá sa, že by sme boli rozumný...

Homo soloensis - človek z údolia Solo, ktorý bol prispôsobený životu v trópoch na ostrove Jáva.

Homo erectus - nazývaný tiež "človek vzpriamený", ktorý obýval otvorené stepi Ázie a prežil tam vyše 1,5 milióna rokov na základe čoho bol najodolnejším ľudským druhom vôbec.

Homo neanderthalensis - v skratke označovaný ako "neandertálec" bol robustný a svalnatý druh, ktorý sa vyvinul v Európe a západnej Ázii. Tento druh bol prispôsobený chladnému podnebiu Eurázie doby ľadovej.

Homo denisova - len v roku 2010 našli v jaskyni Denisova na Sibíri kosť z prsta, ktorý patril dovtedy neznámemu ľudskému druhu. Dostal teda meno Homo denisova a my ani dnes nevieme povedať, koľko stratených príbuzných (predkov) ešte čaká na naše objavenie.

Treba si uvedomiť, že "len" pred 300 000 rokmi kráčalo po Zemi asi 9 druhov ľudí a všetci patrili pod rod Homo a boli to teda ľudské bytosti. Niektoré z týchto druhov boli veľké, iné trpasličie, niektoré boli lovcami a iné len krotkými zberačmi rastlín. Niektoré žili na jednom ostrove, iné putovali po kontinentoch. Rozmanitosť je v prírode potrebná lebo práve evolúcia umožňuje prispôsobovať sa rôznym vonkajším podmienkam a tak je veľkou evolučnou záhadou, že Homo sapiens ostal ako jediný svojho druhu.

Veľmi častým omylom býva, keď si ľudia predstavujú, že tieto druhy boli usporiadané do priamej línií pôvodu. Dáva to chybný dojem, že v každom konkrétnom momente obýval Zem iba jeden typ ľudí a všetky skoršie druhy boli iba staršími modelmi nás samotných. Nakoniec ostal iba jeden, no aj napriek mnohým poznatkom sa vedci stále nevedia úplne dohodnúť, či je pravdepodobnejšia teória kríženia alebo teória nahradenia.

Teória kríženia naznačuje, že keď sa populácia Homo sapiens rozšírila na územie neandertálcov, krížili sa s nimi, až kým obidve populácie nesplynuli. Priaznivci teórie nahradenia takúto možnosť odmietajú a tvrdia, že sapiens a neandertálci mali odlišnú anatómiu a pravdepodobne mali aj odlišné zvyky pri párení. Predpokladajú teda, že sa navzájom tieto dva druhy o seba sexuálne nezaujímali a aj keby sa výnimočne spárili, ich deti by boli sterilné. Táto teória tvrdí, že neandertálci vyhynuli alebo boli vyvraždený a ich gény zanikli spolu s nimi. V posledných desaťročiach sa všeobecne viac uznávala teória nahradenia lebo mala pevnejšie archeologické základy a bola politicky korektnejšia. Avšak len nedávno sa ukázalo, že štyri percentá ľudských génov sú neandertálskeho pôvodu. Keďže ľudia druhu neanderthalensis a denisova prispeli k nášmu súčasnému genetickému fondu iba malým množstvom DNA, nemožno hovoriť o "splynutí". Rozdiely medzi nimi však neboli až tak veľké, aby zabránili plodnému páreniu. Takéto splynutia boli teda extrémne vzácne, no boli možné.

Rod Homo je jediný v celej živočíšnej ríše, u ktorého sa vyvinul taký veľký a dokonalý "nástroj" na myslenie a nutné je povedať, že predstavuje extra veľkú záťaž pre telo. Nie je jednoduché nosiť ho a ešte ťažšie je zásobovať ho. U Homo sapiens tvorí mozog približne 2 -3 % celkovej hmotnosti, ale spotrebuje 25 % telesnej energie, keď je telo v pokoji. Na porovnanie, mozgy iných ľudoopíc spotrebujú v pokojnom stave iba 8 % energie.

OHŇOVÁ REVOLÚCIA:

Približne pred 300 000 rokmi začali niektoré druhy používať oheň na dennej báze. Ulovené zvieratá upravovali na ohni alebo úmyselne vypaľovali lesy a keď oheň vyhorel, prechádzali dymiacimi zvyškami a zbierali upečené zvieratá, orechy a hľuzy. Kým šimpanzy strávili päť hodín denne prežúvaním surovej stravy, ľuďom na skonzumovanie upraveného jedla stačila hodina. Nástup tepelnej úpravy stravy umožnil ľuďom jesť viac druhov potravín a venovať jedlu menej času. Dlhé črevo aj veľký mozog sú masívny požierači energie a tak sa skracovaním tráviaceho traktu mohol začať viac vyvíjať mozog.

Asi pred 70 000 až 30 000 rokmi, začal Homo sapiens robiť zvláštne veci a spôsobilo to kognitívnu revolúciu. Ľudia začali tvoriť nie len umenie, ale aj obchodné a spoločenské vrstvy a náboženské tradície ako znázorňuje Leví muž z jaskyne Stadel. Možno mimozemšťania a možno náhodné genetické mutácie zmenili vnútorné prepojenia mozgu, vďaka ktorým začali rozmýšľať Homo sapiens nebývalými spôsobmi a komunikovať pomocou akéhosi nového druhu jazyka. Ľudia v tomto období, už dokázali myslieť a rozprávať podobne ako my dnes. A bola to práve reč, ktorá umožnila tomuto druhu dobyť celý svet.

"Na počiatku bolo slovo."

KOGNITÍVNA REVOLÚCIA:

Skutočne jedinečným znakom reči nie je schopnosť prenášať informácie o ľuďoch, ale je to skôr schopnosť prenášať informácie o veciach, ktoré v skutočnosti neexistujú. Pokiaľ vieme, iba druh sapiens dokáže hovoriť o hypotetických možnostiach a iba on si dokáže vymýšľať príbehy, ktorým chýba akýkoľvek reálny základ. Naša reč, by sa teda mohla nazývať fiktívnou rečou. A práve tento druh fiktívnej reči poskytol druhu sapiens nevídanú možnosť a schopnosť flexibilne spolupracovať vo veľkých počtoch.

Aj klebety majú svoje medze. Sociologický výskum ukázal, že maximálna "prirodzená" skupina založená na vzájomných vzťahoch je približne 150 jednotlivcov. Väčšina ľudí nedokáže nadviazať blízky vzťah s viac ako 150 jednotlivcami a ešte aj dnes tvorí kritickú hranicu v ľudských organizačných schopnostiach toto magické číslo. Pod touto hranicou dokážu komunity, podniky, sociálne siete a vojenské jednotky fungovať najmä na blízkych vzťahoch a šírení klebiet. Skupina 100 vojakov vie dobre fungovať na základe intímnych vzťahov s minimom formálnej disciplíny. Seržant s autoritou sa stáva "kráľom spoločenstva" a má kontrolu aj nad vyššími dôstojníkmi. Malý rodinný podnik vie prežiť bez predstavenstva či generálneho riaditeľa. Len čo sa však hranica 150 jednotlivcov prekročí, odrazu to už ďalej nejde. Divízií tisíc vojakov nemôžete veliť rovnako ako čate. Úspešné rodinné podniky sa obvykle dostanú do krízy potom, ako začnú prijímať viac pracovníkov, a ak sa nedokážu reštrukturalizovať, krachujú.

Ako sa teda podarilo Homo sapiens prekonať túto kritickú hranicu a zakladať mestá s desiatkami tisíc obyvateľov a impériá vládnuce stovkám miliónov? Tajomstvo je vo vzniku fiktívnej reči. Veľké počty cudzincov dokážu úspešne spolupracovať, ak veria v spoločné mýty. Akákoľvek ľudská spolupráca je vo veľkej miere založená na spoločných mýtoch, ktoré existujú iba v spoločnej predstavivosti ľudí. Aj štáty sú založené na spoločných národných mýtoch.

Dvaja katolíci, ktorí sa nikdy nestretli, dokážu efektívne spolupracovať, pretože veria, že Boh sa vtelil do ľudského tela a nechal sa ukrižovať, aby vykúpil hriechy ľudstva. Dvaja Srbi, ktorí sa nikdy nestretli, dokážu efektívne spolupracovať, pretože obaja veria v existenciu srbského národa a v srbskú vlajku. Obchodné spoločnosti sú založené na spoločných ekonomických mýtoch. Dvaja zamestnanci Google, ktorí sa nikdy nestretli, dokážu účinne spolupracovať, pretože obaja veria v existenciu Google, v akcie a doláre. Právne systémy sú založené na spoločných právnych mýtoch. Dvaja právnici, ktorí sa nikdy nestretli, dokážu účinne spolupracovať, pretože obaja veria v existenciu zákonov, spravodlivosti a v ľudské práva.

A predsa žiadna z týchto vecí neexistuje mimo príbehov, ktoré si ľudia vymysleli a navzájom si ich rozprávajú. Mimo spoločnej predstavivosti ľudských bytostí neexistujú vo vesmíre žiadny bohovia, žiadne národy, žiadne korporácie, žiadne peniaze, žiadne ľudské práva a žiadne zákony. Je pre nás celkom pochopiteľné, že "primitívne národy" zakladajú svoj spoločenský poriadok na viere v duchov a zhromažďujú sa pri splne mesiaca, aby tancovali okolo ohňa. Uniká nám však, že naše moderné inštitúcie fungujú presne na tom istom princípe. Inštitúcie, národy či firmy sú len výplod našej kolektívnej predstavivosti.

Slovo "výplod" znamená niečo, čo predstierame, že existuje, a existuje to, pretože sa správame, ako keby to existovalo. Prostredie, v ktorom existoval Stadelský leví muž a v ktorom dnes existuje firma Google, netvoria atómy ani bielkoviny, ale iba príbehy. Za dlhé roky si ľudia upriadli neskutočne zložitú sieť príbehov. Na rozdiel od klamstva je predstavovaná realita niečo, v čo každý verí. Kým spoločná viera pretrváva, predstavovaná realita ovplyvňuje dianie vo svete. Sochár z jaskyne Stadel pravdepodobne úprimne veril v existenciu strážneho ducha v podobe levieho muža. Väčšina milionárov úprimne verí v existenciu peňazí a spoločností s ručeným obmedzeným. Väčšina aktivistov za ľudské práva úprimne verí v existenciu ľudských práv. Nakoniec musíme uznať, že to čomu veríme dnes sú naozaj len "rozprávky", no nemôžeme s určitosťou povedať, či leví muž z jaskyne bol výplodom fantázie autora alebo ho tento naozaj videl na vlastné oči a zvečnili ho v jaskyni v ktorej prebýval.

Komunizmus, komercionalizmus či nacionalizmus vynakladajú maximálne úsilie, aby sme si mohli predstaviť, že milióny cudzincov patria do tej istej komunity ako my, že majú spoločnú minulosť, spoločné záujmy a spoločnú budúcnosť. Nie je to klamstvo. Je to imaginácia. Treba si však uvedomiť, že peniaze, firmy, ľudské práva, národy a davy spotrebiteľov sú intersubjektívnymi realitami. Existujú len v našej kolektívnej predstavivosti.

Prehistorický ľudia boli iba bezvýznamnými živočíchmi, ktorí nemali na svoje prostredie o nič väčší vplyv ako gorily. Niekedy dávno sme boli aj my "len" živočíšnymi druhmi, ktoré nemali vedomé vedomie o sebe samých. Bolo by zaujímavé zistiť, ktorý bol ten prvý druh, ktorý si uvedomil, že "Ja" som "ja" a spojil tak rovinu Tela (hmoty) + rovinu Ducha (nehmoty) s rovinou Vedomia a Cítenia.

Cit duše a pocit tela sú dve absolútne odlišné veci lebo jedno je "jazyk" hmoty a druhé je "jazyk" nehmoty.

Do individuálnej roviny patrí naše hmotné Telo (Matka) a nehmotný Duch (Otec). Do kolektívnej roviny patria naše myšlienky a city. To čomu veríš ty, ovplyvňuje aj moju "realitu".

Možno tie príbehy, ktoré sú nám hovorené, zámerne usmerňujú tak, aby nás udržovali v rozprávke poslušných a oddaných niečomu (niekomu) kto má na tom záujem. Možno by sme mali začať hľadať odpovede na tie správne otázky. Čomu vlastne verím a prečo? Naučiť sa rozpoznávať pravdu od klamstiev nie je až také ťažké, no naučiť sa rozoznať čo je pravda a čo ilúzia.....

Výpisky boli z knihy Sapiens od Yuval Noah Harari