Dodržiavanie nálepiek

Každý dávame či prijímame nálepky a stotožňujeme sa s nimi. Buď ich "rozdávame" iným alebo si ich dávame sami a potom ich dodržujeme. Väčšinou sme v týchto procesoch nevedomí, najmä ak sa jedná o dlhotrvajúce alebo "drobné nálepky", ktoré sú pre nás často úplne neviditeľné. Poprípade tie nálepky, ktoré sa nám páčia, tie dodržiavame celkom radi.

Ak by existovala akási úsečka vyžadovania dodržiavania týchto nálepiek vyzerala by asi takto:

Na jednej strane sa nachádzajú tie "škaredé" nálepky, ktoré pomenúvajú to aký by sme nemali byť (aký nechceme byť) a preto sa snažíme nájsť niekoho iného na koho by sme to mohli "hodiť" (nalepiť). V tomto prípade je nám to často krát úplne jedno, že či sú nálepky dodržiavané alebo nie, často preto že sme k tomu  ľahostajný, ale najmä preto, že "blbec" je už niekto iný...  

Ľahostajnosť však nie je nezúčastnenosť, ako to mnohé synonymické slovníky "tvrdia". Je v tom značný rozdiel! Hawkins v jeho knihe Vzostup úrovne vedomia vidí tiež veľký rozdiel v úrovni Apatie a Prijatia, aj keď sa nám niekedy môže zdať, že prejavy sú dosť rovnaké. Citová chladnosť alebo necitlivosť nemá v nezúčastnenom postoji miesto, ba práve naopak, je v tom súcit všetkých citov. Lebo na inej úsečke Citlivosti by sme mohli za východzí bod považovať necitlivosť a za konečný bod precitlivenosť, len v strede je súcit všetkých citov, ktoré sa nachádzajú medzi týmito dvoma bodmi (extrémami).

Na druhej strane nám na dodržiavaní nálepiek záleží tak moc, že niektorí ľudia dokážu vysloviť slová ako: "Ani si ma neželaj ak..." Skrátka ak nebude po ich, skončili ste u nich a dobré je vedieť, že čím skôr u takých ľudí skončíte tým lepšie. Lepšie už by bolo iba skončiť u takých ľudí, ktorým ste úplne uprdele a sú k vám ľahostajný. Lenže paradox je, že toto sa nám vo vonkajšom svete a vo vzťahoch rozpoznáva omnoho ťažšie. Čím viac nám na človeku, ktorý je k nám úplne ľahostajný záleží, tým viac sa snažíme jeho nálepky dodržiavať, alebo hľadať tie nálepky, ktoré by sa mu mohli páčiť. Myslím, že veta: "Byť dobrá dcéra / dobrý syn." to vystihuje úplne presne.

Ak nás niekto má rád v prípade, že dodržiavame jeho nálepky, tak nás vlastne nemá rád. Má rád nálepky a ich dodržiavanie. Rozpoznávanie nálepiek v živote a vo vzťahoch je tou najdôležitejšou prácou, ktorej by sme mali venovať značnú pozornosť rovnako, ako potrebe zarábať peniaze na živobytie. Inak to živo_bytie nebude stáť za veľa a budeme skôr živo_umierať.

Nie je jednoduché zvedomovať si nálepky a obzvlášť tie, ktoré na sebe máme mnoho rokov (niektoré celý život) alebo tie, ktoré sa nám páčia a stotožňujeme sa s nimi radi, lebo nakoniec aj nálepku úspechu, bohatstva či krásy treba odlepiť. V takom prípade si myslíme, že je to pravda o nás a nie len akási nálepka. Tieto zo seba rozhodne nechceme strhávať. Človek predsa len málokedy počuje: "Ty mi nebudeš hovoriť, že som úspešný."

Určite sú ale oblasti, kde si nálepky vieme uvedomiť akosi ľahšie. Najskôr tie ktoré sa nám nepáčia alebo tie ktoré sa na úsečke vyžadovania nachádzajú až príliš v aktívnej strane. Ak niekde cítite extrémnu potrebu dokazovať nálepku, viete to rozoznať ľahšie ako stranu ľahostajnosti. Začať rozpoznávať by sme preto mali najskôr v situáciách a vzťahoch kde sami trváme na tom, aby ľudia (zamestnanci, deti, rodičia, partneri, spoluhráči, súrodenci, ...., ktokoľvek) zodpovedali našim predstavám nálepiek (starší brat by ma mal chrániť, zamestnávateľ by ma mal oceniť, dieťa by ma malo rešpektovať, ....). A práve to MAL BY sa stáva v našom živote najväčším problémom...

Na ktorých nálepkách trváme až príliš? Ktoré sa snažíme až príliš napĺňať?

Myslíme si, že byť dobrý syn či starostlivý manžel je konanie dobra, no tiež sú to len nálepky, ktoré vytvárajú jednotlivci (následne celá spoločnosť) a prenášajú ich do poľa vedomia tak silno, že im potom veríme všetci.  Lebo čím viac ľudí tomu verí, tým viac ľudí tomu verí a myšlienka sa stáva príliš silná. Domnievame sa potom, že tieto nálepky sú pravdivé a keď uveríme tejto "pravdivej" nálepke snažíme sa ju potom žiť. Dodržiavame tie "pekné nálepky", aby sme sa páčili nie len druhým, ale najmä sami sebe.

Škaredé nálepky odmietame a na tých pekných si zakladáme (vyžadujeme ich dodržiavanie), no obe sú ilúziou len tá jedna "strana mince" sa nám akosi viac páči.

Najlepšie rozpoznanie pekných nálepiek je také, že si zvedomým tie, ktoré sa mi vôbec nepáčia. Čo odsudzujeme na druhých, toho sa bojíme u seba.

"Ten je ale pekne nezodpovedný, že nechal ženu aj s deťmi."

"To je pekná sviňa, že podvádza partnera."

"Lajdák je, ale plat by chcel ako pán."

...

Všetko čo odsudzujeme na druhých má pôvod v našom strachu, že by sme to mohli byť mi. Ego nám totiž nahovára, že keď nálepku (akúkoľvek nie len "hlupák" "hajzel" "chudák" ale aj "úspešný" "krásny"...) "nalepíme" niekomu inému, mi to už byť nemôžeme. O tom je porovnávanie sa s inými a robíme to neustále. V dobrom aj zlom. Ten je hlupák, ten blbec a henten mudrlant - hlavne aby som ja vyzeral za vzdelaného a urobím všetko pre to, aby som túto nálepku obhájil. Ak sú všetci naokolo blbci, hneď sa moje ego cíti lepšie... No pekná blbosť. Ak som medzi hlupákmi, sám som hlupákom tiež. Ak som medzi škratami, sama som škaredá... S kým si taký si a tiež platí, že aké nálepky dávaš iným, tie pomenúvajú teba.

Lebo čo si myslíš o druhých, to si myslíš o sebe. Tak čo si teda myslíš o druhých?

Nabudúce, keď niekomu "dáš" nálepku (aj keď iba vo svojej mysli), tak sa na ňu pozri lepšie, že čo hovorí o tebe. O tom je zrkadlenie v druhých, aby si dokázal uvidieť svoje nálepky, ktoré lepíš iným. Odvážnejší na čelo, zbabelci na chrbát. Rozpoznať samotné nálepky je krok číslo jedna. Potom je fajn pochopiť ich. Prečo ich dávame a komu ich často dávame, či sa niektoré opakujú až príliš často, ktoré nás najviac iritujú alebo prečo tak veľmi chceme aby sa niektoré naozaj dodržiavali. Lebo morálka? Len ďalšia ilúzia, ktorej veríme, aby sme ľudí mohli vo všeobecnosti škatuľkovať na "dobrých" a "zlých".

"Som dobrý, dobrý či zlý? Neviem. Neviem." (pesnička)

Raz si dobrý, raz si zlý. A keďže si oboje, nie si ani jedno. O celistvosti a prázdnote bude ale iný článok....