Duchovná gramatika - citoslovce

Gramatika je náuka o pravidlách v slove a reči. Duchovná gramatika má podobný cieľ, len trochu hlbší. Prináša nám zamyslenia o tom čo je za slovami a ako by sme jednotlivé "výrazy" mohli v živote začať vnímať, deliť, tak trochu inak im rozumieť a podľa toho sa vedome rozhodovať a konať (poprípade nekonať vo vonkajšom svete, ale iba vo vnútornom). 

Duchovné citoslovce

Citoslovce v klasickej gramatike predstavujú zvuky ľudí, zvierat a vecí čo mi príde veľmi nepresný názov pre túto kategóriu slov. V duchovnej gramatike, sa CITO_slovce budú zaoberať slovami, ktoré predstavujú city. Zatiaľ čo v klasickej gramatike sa prikladá veľký význam slovesám (a podstatným menám), tak v duchovnej gramatike to budú rovnako podstatné mená (lebo sú podstatné :) a práve citoslovcia. CITOslovce sú tou najdôležitejšou skupinou v duchovnej gramatike lebo téma prežívania citov, je nevyčerpateľná téma. V prvom rade sa treba naučiť poučku a to tak, že v centre pamäti, bude aktívna aj po náhodnom prebudení v noci a aj vo sne ju budeme rešpektovať a podľa toho k životu aj k iným pristupovať. 

Definícia: Citoslovce označujú stavy, kedy človek prežíva emócie a city na základe vlastných vnútorných vyhodnocovacích procesov a nie je možné nájsť dvoch ľudí, ktorý by prežívali cit(oslovce) rovnako. 

City sú reprezentantom nášho subjektívneho prežívania a tak ako v objektívnej realite (hmotné telo - duchovné podstatné mená), nenájdete dvoch ľudí s rovnakými otlačkami prstov, s rovnakých črevným mikrobiómom, s rovnakým krvným obrazom.... , tak ani v subjektívnom prežívaní NIKDY nenájdeme zhodu ani u dvoch rozličných ľudí (nie to ešte u viacerých). Napriek tomu, vieme určiť akési pravidlá a citoslovce deliť tak, aby platili tieto pravidlá pre všetkých rovnako.

Delenie citosloviec:

1. Cit(oslovce), ktoré odmietame - hriechy

Tieto citoslovce predstavujú emócie, ktorých sa v živote musíme vzdať. Škodia na všetkých úrovniach bytia a tak je nutné ich začať aktívne rozpoznávať v bežnom živote, pretože ak ich nevieme zachytiť (že tieto emócie prežívame), tak s nimi ani nevieme pracovať a teda sa ich prirodzene ani nemôžeme vzdať či odmietnuť ich prijať do života. Pokiaľ u nás v živote pretrvávajú tieto emócie (často) spôsobujú ochorenia a v mnohých prípadoch idú až do fyzickej roviny. Túto kategóriu odmietaných citosloviec by sme mohli nazvať aj HRIECHMY (príklady: nenávisť, chamtivosť, smilstvo..) 

2. Cit(oslovce), ktoré budujeme - zručnosti

Tieto citoslovce zažívame všetci až príliš často, a možno práve preto je náročné ich zachytiť. Ak si však neuvedomujeme, akú energiu tvoria v našom emočnom prežívaní, tak majú tendenciu skĺznuť skôr do negatívnych prejavov. Preto je to skupina nazvaná slovom budujeme, lebo ak sme v tejto kategórií vedomý, tak môžeme aktívnou prácou využiť ich energetický potenciál na niečo pozitívne pre nás aj ľudí s ktorými zdieľame život (energiu). Môžeme sem zaradiť hnev či závisť a obe môžu mať deštruktívny charakter v našom živote, no naopak aj veľmi produktívny. 

3. Cit(oslovce), ktoré prijímame - cnosti

Tieto citoslovce, nezažívame až tak často práve preto, že sme plný hriechov a deštruktívnych zručností. Ak však uvoľníme miesto a hriechy zo života začneme odpratávať, zručnosti budeme budovať a tým využívať vo svoj prospech, uvoľní sa nám v živote (energií) viac miesta pre cnosti, ktorých prítomnosť zaručí ľahšie odstraňovanie hriechov a rýchlejšie nadobúdanie zručností. Všetko so všetkým súvisí a ak som plný hriechov, je celkom logické, že pre cnosti v mojom živote nebude miesto. Je však na nás, čím sa v živote chceme obklopovať (napĺňať), v akých energiách sa rozhodujeme žiť. Do tejto kategórie môžeme zaradiť najmä lásku (nie láskavosť ani závislosť :), úctu (nie obdiv ani rešpekt :), vďačnosť (nie obchod ani inú dohodu :), zodpovednosť (nie po_slušnosť ani disciplínu :)...

Tak ako v objektívnej realite nášho života musíte pracovať, aby ste si zabezpečili základné ľudské potreby, tak je nutné pracovať aj na úrovni Duše a prežívania emócií (v spolupráci s Mysľou). Ak má človek nahromadené statky v objektívnom živote, ešte mu to nezaručuje pokoj v Duši - avšak, dáva to predpoklad pre ľahšiu prácu v tomto rozhraní nášho prežívania. Človek, ktorý míňa všetku svoju energiu - hmotnú (Telo) aj nehmotnú (Myseľ) na zabezpečenie objektívnych potrieb v živote, sa jedného dňa aj tak prebudí. Niektorých môže prebudiť choroba, niektorých tragická udalosť a niektorí sa prebudia sami ( niektorí vôbec v tomto živote :). Ak však je nutné prebudenie a nemožno sa mu vyhnúť, tak najlepší čas je dnes!