नरः Duchovné druhy človeka नरः
V živote sa bežne stretávame s
rôznymi ľuďmi. Každý nás má čo naučiť. Pre lepšie
pochopenie "učiva", ktoré nám do života prinášajú,
ponúkame rozdelenie základných pod_druhov:
človek zručný - homo peritus
človek povrchný - homo superficialis
človek hlúpy - homo stultus
človek odvážny - homo fortis
človek čestný - homo honestus
človek prijímajúci - homo accepto
človek priateľský - homo hostilis
človek nepriateľkský - homo amicissimum
človek apatický - homo segnis
človek milujúci - homo amare
človek nenávidiaci - homo odio
človek súcitný - homo misericors
človek psychopat - homo psychopathic
Všetky tieto druhy ľudí môžeme rozdeliť na dve základné kategórie: vedomejšie a menej vedomé.
Homo ignarus (človek nevedomý)
nevníma svoj vnútorný svet a v tomto nastavení jedná aj v tom vonkajšom svete. Ak nie je zrovna egoistický ignorant, jedná z pozície rýchlej mysle, ktorá využíva pamäť ako zásobník starých bolestí. Obviňuje skryto sám seba a tak hľadá vinníkov vo vonkajšom svete. Ponižovaním druhých chce často skryť vlastnú hanbu. Žije skôr v smútku a tak si musí často dopriavať malé radosti tzv. "kupovanie šťastia". Pokiaľ je v živote úspešný a darí sa mu materiálne, býva celkom zábavný. Vo všeobecnosti vníma svet veľmi duálne a chce byť skôr kladivo ako nákova. Vzťahy aj tie intímne, prežíva koristníckym spôsobom. Ak sa veci pokazia skôr to "zvalí" na niekoho iného, ak sa veci daria, rád si berie zásluhy. V mužskom princípe býva pudový a v ženskom často emocionálny. Podlieha vplyvu emócií, ktoré nemá spracované (ani zvedomené) alebo pred nimi "uteká" (potláča ich).
Homo conscius (človek vedomý)
uvedomuje sa, uvedomuje si. Väčšinou. Málokedy jedná na základe vzorcov lebo ich má vo veľkej väčšine zvedomené. Využíva viac myslenie pomalé a pamäť má skôr ako základňu faktov a informácií, než by v nej "nosil" staré traumy. Názory druhých prijíma s ľahkosťou (pokiaľ nie sú násilné), no nebýva ovplyvniteľný. Svoje postoje mení na základe vlastného presvedčenia. Emócie ho málokedy ovládajú. Vie si uvedomiť skutočnosť, že narazil na myšlienkovú alebo emočnú bolesť v prítomnom okamihu alebo krátko po ňom. Je schopný pracovať s týmito vnútornými bolesťami nakoľko VIE, že mu to prinesie do života väčší kľud a harmóniu. Je si vedomý svojej zodpovednosti za svoj život a býva vysoko zodpovedný najmä ak sa "nedarí". Ak sa "darí" nepripisuje si zásluhy a dokonca vie, že jeho múdrosť či krása mu tiež nepatria... Rád sa delí s ostatnými a pozdvihuje úroveň vedomia svojou nepripútanosťou.
Homo amicissimus (človek priateľský)
slovo priateľský pochádza zo základu slova PRIJAŤ_elský. Aby bol človek druhom priateľským, musí vedieť toho druhého nesúdiť (nepovyšovať - neponižovať), ale prijať takého aký je. Aby človek vedel prijímať iných takých aký sú, musí najskôr prijať seba. Človek priateľský nemusí byť vždy milý.
Homo amare (človek milujúci)
základ slova MILO_vať nám napovedá, že ak je človek priateľský dokáže niekoho iného aj milovať a milo sa ku nemu chovať. Aby človek vedel milovať druhých, musí najskôr vedieť milovať seba. To býva zriedka ľahké a možno preto sa v tomto druhu (úrovni) moc ľudí nenachádza.
Aby komunita dobre fungovala, mali by byť určité role v spoločnosti zastúpené určitými druhmi ľudí. Napríklad v pomáhajúcich profesiách by mali pracovať ľudia priateľský alebo sa aspoň snažiť dosiahnuť túto úroveň. Vodcovia a riaditelia by mali byť odvážny a vysoko zodpovedný. Od novinárov a politikov by sme mali vyžadovať vysokú mieru úprimnosti a čestnosti. Rodičia by sa zo všetkých síl mali snažiť dosiahnuť aspoň v tejto životnej roli druh Homo amare. Dokiaľ nemilujem seba, možno by som nemal mať deti. Tak sa zabezpečí naozaj krásny po_krok ku krajšej budúcnosti ľudstva...
