Duchovné homonymá

Gramatické homonymum - slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo, no majú iný význam.

Duchovné homonymum - čin, ktorý vyzerá na povrchu rovnako ako iný čin, no ich vnútorné motivácie pochádzajú z inej vnútornej hladiny (hĺbky) a teda majú iný základ jednania. Zámena motivácie videného javu, býva často spôsobená vnútorným nastavením a súdením (ego) cez vlastné zážitky (vzorce v pamäti). Zatiaľ čo v hĺbke nachádzame Myseľ, Intuíciu alebo Vedomie a teda je to naše (pomalé) rozhodnutie k určitému názoru, postoju či jednaniu, na povrchu býva človek často nevedomý vo svojom myslení / cítení a teda aj jednanie býva na základe nezvedomených vzorcov.

Niekedy vieme len ťažko rozlíšiť na základe akej motivácie človek jedná (najmä vtedy ak to nevieme rozlíšiť ani u seba samých). Ak sa nad jednaním a motiváciou iných (alebo svojou vlastnou) človek zamýšľa, často môže byť zmätený tzv. duchovnými homonymami a na základe spodobovania, priradiť zlú motiváciu k javu, ktorý je pozorovaný vo vonkajšom svete.

Na povrchu sa nám môže javiť jednanie ako bezcitné a pritom je súcitné. Niekedy sa človek zdá byť apatický, ale je vysoko prijímajúci. Ak sa človek sám nachádza v stavoch apatie a bezcitnosti (určitá forma zúfalstva), popisuje takto aj chovanie iných a nemôže teda vidieť, že pochádza z úplne iného základu = Z HĹBKY VEDOMIA.

Človek nevedomý (Homo ignarus), posudzuje povrchovo. Človek vedomý (Homo conscius) býva často v role pozorovateľa, ktorý sa nachádza na pomyselnej hore a teda má dobrú perspektívu (nad_hľad). Človek, ktorý hľadí na povrch z výšky, môže vidieť mnoho faktorov a teda množstvo informácií, ktoré musí spracovať intelektom a inteligenciou. To dáva základ tomu, aby motivácie pre jeho jednanie hľadal skôr pod povrchom, než by sa rozhodoval rýchlo (vzorce z pamäti).

Človek vedomý a človek nevedomý posudzujú realitu z odlišných uhlov a preto si nemôžu rozumieť. Každý to vidí inak a obaja majú svoju pravdu.

Každý človek má v sebe vedomého pozorovateľa (Duch) a nevedomého sudcu (Ego = Mužský a Ženský princíp). Dokiaľ v človeku "bojuje" muž so ženou, nie je možné vstúpiť do vedomého roz_HRA_nia pozorovateľa a teda našej hlbšej podstaty ako je Ego samotné. Ego sa najskôr musí sceliť, aby bolo rozpoznané a keď sa tak stane samo sa (ne)dobrovoľne transformuje* na spojenca. Po transformácií Ega na spojenca, sa nám odrýva akoby ďalšie rozHRAnie - náš Duchovný svet. Ak rozpoznáme v sebe pozorovateľa, je možné ďalej s ním pracovať a postupovať na úrovni vedomia vyššie ("stúpať na kopec"), kde máme stále lepšiu perspektívu na rozpoznávanie skutočnosti a zodpovedné (vedomé) zaujímanie stanovísk v našom živote. Tu sa človek učí byť tvorcom svojho života a Ego sa v tomto "roz_hraní" môže aj úplne rozplynúť ak je nepotrebné. O transcendencií* Ega a duchovnej realite z pohľadu Hawkinsa sa môžeme dočítať viac v jeho knihe:

"Osvietené stavy prichádzajú od úrovne vedomia 600, čo je úroveň Nekonečného Mieru a Blaženosti. Tieto stavy často spôsobia, že nie je možné pokračovať v normálnych ľudských aktivitách a človek sa musí stiahnúť zo sveta, alebo z neho dokonca úplne fyzicky odísť, pre čo sa rozhodne asi polovica z tých, ktorí k tejto hladine dospejú. Stav Blaženosti je úplný a vyznačuje sa pominutím všetkého chcenia, potrieb, túžob či odporu, vrátane telesných."

"Zdá sa, že všetky problémy vo svete vznikajú preto, že tu súčastne žijú ľudia na všetkých možných úrovniach vedomia. V spoločnosti to vedie k nezrovnalostiam a problémom. Na druhú stranu však toto široké spektrum úrovní vytvára najlepšie prostredie pre rast a odčiňovanie "zlej karmy", prípadne pokiaľ sa pre to rozhodneme, k hromadeniu "karmických zásluh". Máme teda príležitosti a možnosti voľby k rozvíjaniu maximálneho možného potenciálu pre vývoj vedomia. Mali by sme byť za toto prostredie vďačný a nie sa na neho sťažovať. Ako učil Buddha: Zrodiť sa ako človek je vzácne, vzácnejšie je počuť o osvietení a ešte vzácnejšie je, sa za osvietením vydať."

Krátke príklady na duchovné homonymá:

Apatický (nepripúšťa myšlienky nevedome) - Prijímajúci (pripúšťa myšlienky vedome)

Hlúpy (ide do rizika nevedome) - Odvážny (ide do rizika vedome)

Psychopatický (nemá vôbec emócie) - Súcitný (emócie má/nemá vedome )

Ľútostivý (ľutuje a nevie prečo) - Láskavý (miluje a vie prečo)

Morálny (dodržuje zásady a nevie prečo) - Mravný (dodržuje zásady a vie prečo)

Zamilovanosť (chce napĺňať zvonku) - Láska (napĺňa zvnútra)

........................................(doplň) - Úctivý (váži si a vie prečo)

........................................(doplň) - Vďačný (..........................)

V knihe Vzostup po úrovniach vedomia od Davida R. Hawkinsa nájdete mnoho tabuliek, ktoré ukazujú odlišný postoj vyššej a nižšej mysle:

*transformácia: premena, pretváranie, preštruktúrovanie - najmä premena, ktorá sa týka len zmeny formy a nie vnútorného obsahu, t.j. bez zásadnej zmeny kvality systému

Wikipedia

*transcendencia: nadskutočnosť, nadzmyselnosť - niečo čo leží za rozumovou a zmyslovou skúsenosťou. Prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami.

Wikipedia

Príklad na duchovné synonymá :

Strach - Túžba

... to je ale iná téma.... :)