Energia šoku - možnosť zmeny
Šok je akési zastavenie alebo
extrémne spomalenie energie. V "zastavení" (šoku) sa
môže extrémne zmeniť frekvencia poľa (energia). Väčšinou sa princíp šoku deje tak rýchlo, že naša ego zložka prehodí "výhybku" a človek ani nevie, že sa také niečo udialo. Ak nás však situácia zasiahne až príliš, energia šoku (svet sa akoby zastaví) trvá z pohľadu ega celkom dlho, pretože egozložka nevie situáciu vyhodnotiť a zaujať (vzorcové) stanovisko = nie je zažitý/zarytý vzorec pre danú situáciu. Tieto šokové situácie, sú pre duchovne pracujúceho človeka zázračné, pretože sa v nich môže sprítomniť omnoho jednoduchšie, ak pozná teoreticky, čo je to "ENERGIA ŠOKU". Ak je človek "vycentrovaný" vo svojom strede a ukotvený, energiu šoku vie vnímať vedome a využiť ju vo svoj prospech (nastavovať smer pre ego, ktoré poníma ako nástroj).
Modelová situácia šoku:
Zábava na oslave sa nesie vo vyšších frekvenciách dočasného šťastia (zábavy) väčšiny ľudí, ktorí sú na seba napojení a navzájom sa ovplyvňujú ( usmievajú, tancujú, spievajú... bavia sa). Zrazu príde stret dvoch nízkych úrovní (často v alkohole, ktorý znižuje frekvenčné pole človeka) a začne bitka. Pre mnohých neuvedomujúcich si dianie života, je to šok a dostávajú sa do akéhosi zastavenia. Rozum to nevymyslel a nepredpokladal takýto vývoj situácie a tak nevie zasadiť "seba" (ego alebo osobnosť) do danej situácie tak rýchlo. Väčšinou prevezme v šoku jednanie náš plazí mozog (útok/útek/ustrnutie), ale vyššie vedomie jedná inak a obchádza aj limbický systém (emócie - napríklad strach).
(akákoľvek iná situácia, ktorú rozum nepredpokladal/alebo naopak predpokladal, ale inak môže byť šokom)
Naopak človek uvedomujúci si seba a seba v okolitom svete, dokáže vnímať meniacu sa situáciu a to najmä z emočného pola (niekto aj z mentálneho kolektívneho pola, ktoré začne ovplyvňovať jeho individuálne pole). Meniaca sa energia v danej skupine, tak vplýva na všetkých, avšak na väčšinu nevedome a ani nevedia, že spoluvytvárajú možnosti pre vznik skutočnosti - bitka (v tomto konkrétnom prípade príkladu).
Mnohí účastníci osláv očakávajú bitku už pár dní (týždňov, mesiacov, rokov) vopred. Takto napomáhajú svojím zmýšľaním o iných, k udalostiam v realite - je to bitkár, je to záletník, je to krava, je to histerka.... Ak si o mne všetci myslia, že som hlúpa a naivná, ako môžem dozrieť k múdrosti??? Môžem, ale cesta je pre mňa náročnejšia. O DOSŤ!! Nevytvárajme si myšlienky a domnienky o iných a už vôbec nie v negatívnom kontexte. Ak budeme všetkým bytostiam želať šťastie a sami pracovať na svojom, najlepšie využijeme čas, ktorý nám bol daný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že emóciami sa manifestuje omnoho rýchlejšie (najmä strach), avšak v týchto procesoch sme často ešte viac nevedomí ako v myšlienkach. Emócie, ktoré nás ovládajú sú často v "zajatí" strachu a tie túžobné sú tiež strachom len z opačnej "strany". Ak si silou manifestujem bohatstvo, bojím sa chudoby. Ak si silou manifestujem lásku, bojím sa samoty a odvrhnutia. A to v kontexte minulosti ľudstva znamenalo vždy smrť.
Ak pripustíme a prijmeme, že realita ďalšej minúty môže byť akákoľvek, ťažšie sa dostaneme do šoku, aj keď v niektorých situáciách je ego tak navyknuté očakávať a predpokladať, že to nie je možné vylúčiť. Jediná istota je totiž v neistote toho, čo príde. Aj pre Majstra je táto vedomosť a precítenie neistoty absolútne oslobodzujúcim zážitkom.
Ako dlho trvá šok a akým smerom sa frekvencia (energia) bude "po" šoku uberať?
Väčšinou trvá krátko a väčšinou vedie k nižším úrovniam (najmä ak prevezme jednanie plazí mozog).
Ak však človek na sebe Duchovne/Vedome pracuje (pracuje s vlastným egom - Mysľou/myšlienkami a Dušou/emóciami) víta energie a situácie šoku do svojho života a využíva ich pre svoj duchovný rast.
Ako asi funguje mysliaco - emočný proces (najskôr rácio/potom emócio):
Z poľa (vnútorného/vonkajšieho) rozum "vymyslí"
(stiahne/načíta) myšlienku a vytvorí mentálny príbeh - "prehodí to"
Ženskému princípu fungujúcemu na princípe Duše/emócií. Tu sa "vytvorí" alebo skôr priradí emócia a je z toho pocit, následná reakcia a čin v hmote (aj slovo je čin/konanie). Čím ďalej od seba je Muž a Žena tým
náročnejšie na "spracovanie/vyhodnotenie" pre ego - tým ďalej od autenticity!
Ako asi funguje emočno - mysliaci proces (najskôr emócio/potom rácio):
Funguje to úplne rovnako avšak presne opačne (čaro duality :)). Z poľa ide prvý
"impulz" do ženského princípu a teda vznikne emócia v egu. V oblastiach
lásky sa často nechávame ovládať najskôr emóciami, no žiaľ, ani túto
oblasť nemáme zvedomenú a už vôbec nie spracovanú. Sme zranené
bytosti na poli emócií a ťahá sa to s nami už dlhé veky. Ak
chceme pre naše deti a budúce generácie lepší svet a lepší
život, mali by sme sa navrátiť do ženského princípu emócií a
začať si ich zvedomovať, pracovať s nimi a naprávať staré vzorce/zranenia, ktoré sme prebrali či si ich vytvorili. Inak sme
odsúdený na život v nenávisti a aj keď nevedome budeme predávať tieto vzorce žitia ďalším generáciám tak sa svojej karme nevyhneme a nenávisť, ktorú spolu_tvoríme si budeme musieť aj odžiť.
Ak nie je myseľ slobodná a teda nevie byť prítomná, ale sme v rozume, ktorý má neustále pripomienky (na základe minulosti/budúcnosti) alebo
sme polapený hlboko v nespracovaných emóciách (najskôr oboje),
nemôžeme byť v našom strede ( a už vôbec ukotvený v strede).
Ak rozum a srdce ("nástroje" ega) nevie vyhodnotiť danú situáciu vedome (skrz Ducha) a prispôsobiť reakciu (čin/nekonanie) nastupuje na "scénu" mozog, ktorý zavelí útek (rola obete), útok (rola predátora či tyrana) alebo ustrnutie (rola mŕtvoly a nezáujmu).
Tieto tri princípy používa plazí mozog bežne, ale tiež ich môžeme odhaliť a aj zmeniť a vedome pracovať:
na prijatí situácie (vedomá rola mŕtvoly) - zdanlivé ustrnutie, nerobíš nič a zmieruješ sa s tým ako to je, ale si v záujme a nevyhýbaš sa - prijímaš veci tak, ako sú.
na zmenení situácie (vedomá rola tvorcu) - zistenie, že situácia nevyhovuje a ideš ju zmeniť, ale nie na úkor iných - teda nie manipulatívnym spôsobom alebo skrz klamstvo.
na opustení situácie (zdanlivo útek) - ak vedome vyhodnotíš, že situáciu nevieš akceptovať a nevieš ju ani zmeniť (z akýchkoľvek dôvodov), tak jediné čo ostáva je opustenie situácie. Lipnutie (často emočné dotvorené mentálnym) na ľuďoch či situáciách nás drží v utrpení, no nutné je uvedomiť si, že si toto vytvárame sami.
Spoločnosť v posledných rokoch žila až príliš v mužskom princípe a snažila sa všetko zdôvodniť a vysvetliť rozumom. Mnoho kníh o manifestácií, vedomí, prítomnom okamihu a nespočetne veľa návodov ako meditovať. Pretlak spôsobuje komerciu a tá sa od pravdy až priveľmi vzďaľuje. O naše emócie sa toľko nezaujímame a už vôbec nie "silný" muži (popr. ženy, v silne mužskom princípe). Orientujeme sa na výkon, aktivitu, ciele a naša chamtivosť nás nakoniec dovedie na okraj vlastnej priepasti. Duchovná práca sa začína skrz naše Telo, ktoré je každému vlastné a pokračuje cez emočné zážitky a vzorce do mentálnych nastavení. Zbližovať "muža" a "ženu" (princípy) nás postupne dostáva do stredu a mi tak môžeme zažívať kľud.
Na prácu s Mužom a Ženou môžeme
použiť techniku flow, kedy sa rozum a srdce spájajú v tej najlepšej
konštelácií a učia sa prepájať a tešiť sa zo
života bez vnímania času. Každý by si mal nájsť činnosť pri ktorej zažíva
FLOW, aby jeho duchovný rast bol rýchlejší, smer správny a život radostnejší.
Ak žiješ v radosti, nevidíš okolo seba tak veľa hlupákov,
záletníkov, histerky a kravy. Si šťastný, a tak aj iní môžu
byť. Alebo to majú aspoň jednoduchšie, sa k stavom blaženosti dostať....