G. I. Gurdžijev III.

Výpisky z knihy Pohľady zo skutočného sveta

Kapitolu Telo, podstata a osobnosť ako aj kapitolu Podstata a osobnosť si treba prečítať celú (str. 106 - 114)

Od slabého človeka nemôžete očakávať niečo, čo potrebuje silu. Na človeka môžeme klásť iba také nároky, ktoré zodpovedajú jeho sile, ktorá sa mu dostáva k naplneniu. 

Myseľ je schopná pracovať nezávisle, má však tiež schopnosť stotožniť sa s podstatou, stať sa jej nástrojom. U väčšiny z prítomných sa ich myseľ nesnaží byť nezávislá, ale iba funkciou. Znova opakujem - v súčasnosti nie sme schopní kontrolovať naše stavy, a teda to od nás nemôže byť vyžadované. Akonáhle však túto schopnosť získame, budú na nás kladené iné nároky. 

Jediné čo oddeľuje človeka od dieťaťa je Myseľ. Všetky slabosti majú spoločné, začínajúc hladom, precitlivenosťou, naivitou, v tom sa nelíšia. V dieťati aj v dospelom človeku sú rovnaké veci - láska, nenávisť, všetko. Vnímavosť je rovnaká, obaja rovnako reagujú a sú rovnako náchylný k imaginárnym obavám. Jediný rozdiel je v mysli - my máme viac materiálu, viac logiky ako dieťa. 

Dĺžka života neznamená zrelosť. Človek môže žiť sto rokov a napriek tomu zostať dieťaťom, pokiaľ "dieťaťom" rozumieme niekoho, kto nemá v mysli nezávislú logiku. Človek sa môže nazývať "dospelým" až od chvíle, keď jeho myseľ dosiahne tejto kvality. 

TRI SILY

Človek má tri sily. Každá z nich je svojou povahou nezávislá a každá má svoje vlastné zákony a skladbu. Zdroj, ktorý ich tvorí je však rovnaký. 

Prvá sila je to, čo nazývame fyzickou silou. Jej množstvo a kvalita závisí na zložení ľudského stroja. 

Druhá sila sa nazýva psychickou silou. Jej kvalita závisí na ľudskom mysliacom centre a materiály, ktorý je v ňom obsiahnutý. To, čo sa nazýva "vôľa", a ostatné podobné veci sú funkciou tejto sily. 

Tretia sila sa nazýva morálnou silou. Závisí na vzdelaní a dedičnosti. 

Prvé dve môžeme ľahko meniť, pretože sa ľahko utvárajú. Naopak morálnu silu je veľmi ťažké zmeniť, pretože sa tvorí po veľmi dlhú dobu. 

Skúsme od zajtra všetci robiť toto cvičenie: keď sa nás niečo hlboko dotkne, snažme sa, aby sa to nerozšírilo do celého tela. Ovládajme svoje reakcie a nenechajme ich rozšíriť. Každý by mal byť rád, že má k dispozícií ľudí, na ktorých môže cvičiť. Spravidla sa nás dotýka to, čo by sa nás dotýkať nemalo, pretože veci, ktoré sa nás hlboko dotýkajú, by v skutočnosti nemali mať moc sa nás dotknúť, pretože nemajú skutočnú existenciu. To je cvičenie morálnej sily. 

CVIČENIA

Všetky cvičenia, ktoré v Inštitúte zadávame môžeme rozdeliť do siedmych skupín. Prvá skupina spočíva v tom, že sa zameriava na telo. Druhá skupina sa zameriava hlavne na myseľ. Tretia predovšetkým na cítenie. Štvrtá sa zameriava spoločne na telo a myseľ. Piata na telo a cítenie. Šiesta na cítenie, myšlienky a telo a siedma skupina mieri na všetky dohromady a na náš automatizmus. 

Napomáha herecké povolanie vývoju koordinovanej práci centier? 

Všetky role sú postavené na pózach. Ak herec hrá rolu kňaza, mal by mať porozumenie a cítenie kňaza. Avšak to môže mať iba vtedy, ak má všetko poznanie, ktoré pozná kňaz a ktorému rozumie. Tak je tomu v každom povolaní, je potrebné mať vedenie. 

Keď poznám stroj, každú chvíľu prikazujem asociáciám, aby sa zmenili - avšak musím to robiť v každom okamžiku. V každom okamžiku sa asociácie automaticky menia, jedna vyvoláva druhú a tak ďalej. Pokiaľ hrám, musím ich v každom okamžiku usmerňovať. Nemôžem ich nechať napospas zotrvačnosti. Usmerňovať ich však môžem iba vtedy, ak je prítomný niekto, kto je schopný usmerňovať. Moje myslenie to byť nemôže - je zaneprázdnené. Zaneprázdnené je aj cítenie. Musí tu teda byť niekto, kto sa neúčastní hrania, neúčastní sa života - iba vtedy je možné usmerňovať. 

Pokúsim sa niečo schematicky vysvetliť, hlavne to neberte doslova, ale skúste pochopiť princíp.

Okrem Zákona Troch, ktorý už poznáme, existuje Zákon Siedmych, ktorý hovorí, že nič nezostáva v kľude, každá vec sa pohybuje buď v smere evolúcie, alebo v smere involúcie. Oba tieto pohyby ale majú svoje medze. V každej línií vývoja sú dva body, kde nie je možné ďalej pokračovať bez vonkajšej pomoci. Na dvoch určitých miestach je potrebný dodatočný šok, ktorý prichádza z vonkajšej sily. V týchto bodoch je potrebné všetko popostrčiť, inak to nebude môcť pokračovať v pohybe. 

CESTY

Preštudoval som asi dvesto náboženstiev, ale keby som ich mal všetky roztriediť, tak poviem, že existujú iba štyri cesty. Predstavte si človeka ako byt so štyrmi izbami. Prvá izba je naše fyzické telo. Druhá izba je emocionálne centrum. Tretia izba je intelektuálne centrum a štvrtá miestnosť je pán. Každé náboženstvo chápe, že pán tam nie je a hľadá ho. Ale pán tam môže byť iba vtedy, keď je celý byt zariadený. 

Naše centrá musia dospieť k vzájomnému súhlasu. Treba si uvedomiť, že pokiaľ majú niečo urobiť spolu, musia sa podriadiť spoločnému pánovi. 

POHYB HMOTY
Hmota je všade rovnaká, avšak na odlišných úrovniach má odlišnú hustotu. Všetko na svete je hmotné a všetko je v pohybe - v neustálej transformácií. Táto transformácia prebieha smerom od jemnejších k hrubším a naopak. Táto dvojsmerná transformácia látok, ktorej sa hovorí evolúcia a involúcia, neprebieha iba pozdĺž hlavnej línie od celkom jemného k úplne hrubému a naopak, ale sa tiež v každej medzistanici, na každej úrovni, vetví do strán. Určitá entita môže absorbovať akúkoľvek látku, ktorú potrebuje, a táto látka tak slúži k evolúcií či involúcií tejto konkrétnej entity. Všetko absorbuje, teda pojedá niečo iné a tak samo tiež slúži ako potrava. Práve toto je vzájomná výmena. Táto vzájomná výmena prebieha vo všetkom, v organickej aj neorganickej hmote. 

Ako som už spomínal, všetko je v pohybe. Žiadny pohyb neprebieha po priamke, ale súčasne v dvoch smeroch, točí sa okolo seba a padá smerom k najbližšiemu centru príťažlivosti. Toto je zákon pádu, ktorému sa väčšinou hovorí zákon pohybu. Tieto obecné zákony boli známe už veľmi dávno. 

Problémy sveta spočívajú v tom, že kvôli zlej modernej výchove a skutočnosti, že sme od detstva nerozpoznali prepojenie tela, pocitov a mysli, je väčšina ľudí natoľko zdeformovaná, že medzi rôznymi časťami neexistuje žiadny spoločný jazyk. Preto je pre nás tak náročné, vytvoriť medzi nimi spojenie, a ešte náročnejšie je donútiť naše časti, aby zmenili spôsob akým žijú.