História Ilýrov

Jeden nedávny osobný kontakt mi vnukol myšlienku, že Ilýrske kmene sú predkami Slovanov. A mňa to zaujalo. 

Namiesto toho, aby som sledovala správy o siedmej, som využila dar internetu a ponorila sa do bádania - zdá sa aj svojej histórie... Zdrojov je viacero a neuvádzam žiaden, ale vedzte, že skoro nič v texte nie je zapísané do slov skrz mňa :D (mojich zopár pripomienok je žltou farbou).

Začiatkom minulého storočia sa bádanie o etnickom obraze pravekej Európy nieslo v duchu tzv. ilýrománie. Jazykovedci identifikovali lingvistické podobnosti medzi starobylými riečnymi názvami vo veľkej časti Európy a historicky doloženými ilýrskymi osobnými menami a miestnymi názvami. A tak sa zdalo, že väčšina Európy doby bronzovej bola ilýrska. Na prelome prvej a druhej polovice 20. storočia sa to zmenilo. Niektorí poprední zástancovia "ilýrománie", si uvedomili, že ich pôvodné závery boli chybné. Áno, v Európe síce existuje akási široko rozšírená "vrstva" veľmi starobylých riečnych názvov. Tieto však namiesto Ilýrov zrejme zanechali raní Indoeurópania, ktorí sa v 3. tisícročí pred n. l. šírili Európou.

Niekedy je ťažko určiť, či "novodobé" poznatky, ktoré prepisujú históriu nám ju naozaj prepisujú do väčšej pravdivosti, alebo sú manipuláciou mocných, ktorí chcú zámerne pozmeniť históriu, ktorá sa zdá byť nepohodlná.

Historické zápisy nám dávajú vedieť, že o Ilýroch nemali práve vysokú mienku. Považovali ich pravdepodobne za barbarov a divochov.

"Pretože pirátskymi lúpežnými výpravami zamorovali more, Rimania ich zatlačili späť do vnútrozemia a prinútili obrábať pôdu. Ale kraj je to drsný a chudobný, vôbec nie uspôsobený pre roľnícku obživu, a tak bol kmeň celkom zruinovaný a takmer vyhubený."

Strabón (64/63 pred n. l. - cca 24 n. l.) o ilýrskom kmeni Ardieov.

Napriek tomu, že Ilýri boli považovaní za barbarov, už počas 8. storočia pred n.l. vznikol na rozmedzí dnešného Albánska, Grécka a Severného Macedónska ich najstarší štátny útvar, kráľovstvo Encheliov (Enchelii).

Počas druhej polovice 3. storočia pred n.l. kráľ Agron z kmeňa Ardieov (Ardiaei) spojil niekoľko ilýrskych kmeňov a výrazne rozšíril svoje kráľovstvo. Vládu prebrala jeho vdova Teuta, ktorá mocnosť kráľovstva ešte upevnila. Okrem toho udelila každej ilýrskej lodi povolenie neobmedzeného pľundrovania. Pirátske výpady voči obchodným kolóniám napokon viedli k rímskej invázii v roku 229 pred n. l. Ilýrsku kráľovnú zastihli celkom nepripravenú. Napriek počiatočným čiastkovým úspechom bolo ilýrske kráľovstvo zdecimované. Hoci kráľovstvo zažilo ešte jeden vzostup za vlády Gentia z kmeňa Labeátov (Labeatae), Rimania ho v roku 168 pred n. l. definitívne pokorili a o tri dekády neskôr potlačili aj Ardieovské povstanie.

Ilýri sa stiahli do vnútrozemia, odkiaľ príležitostne podnikali pustošivé vpády až na sever Apeninského polostrova. V r. 6 n. l. Dalmatínci, Liburni, Panónčania, Japodi a ďalší povstali proti Rímu. Zhromaždili 200-tisíc pešiakov a 10-tisíc jazdcov. Päť rímskych légií však vzburu v priebehu troch rokov rozdrvilo. Obyvateľstvo zdevastovanej krajiny sa na ďalší odpor nezmohlo a bolo postupne romanizované. Ďalej sa s nimi miesili Slovania, avšak naďalej niesli svoje národné cítenie a identitu ilýrskeho dedičstva. Dnes sa za priamych potomkov Ilýrov považujú Albánci.

O Albáncích ako o jednom z menších ilyrských kmenů v dnešní střední a severní Albánii informuje ve svých spisech Ptolemaios(v řeckém znění Albanoi). Nové, zcela přesvědčivé důkazy o existenci Albancůjako původního ilyrského kmene přinesl archeologický průzkum na Balkáně v posledních desetiletích. Dnes pokládá většina vědců (s výjimkou některých srbských) za prokázané, že Albáncijsou jediný balkánský národ, který svůj původ odvozuje přímo od Ilyrů. Tito poslední zbytky Ilyrůsi zachovaly velmi mnoho prvků duchovní i materiální kultury svých vzdálených předků. Vývoj tu probíhal bez jakéhokoli přerušení. Velmi zajímavým předmětem zkoumání v tomto směry je i dnešní albánština.

Dnes najdeme potomky těchto kmenů v některých velmi odlehlých krajích Hercegoviny, Bosny, Dalmatského Záhoří, Černé Hory i jinde.

Analýza slovanské materiální kultury potvrdila, že styky došlých Slovanůs usedlými Ilyrybyly velmi časté a Slovanése od Ilyrůmnoho naučilil. Ilyrovévýrazně ovlivnili jejich architekturu a urbanismus, ornamentiku, lidové kroje a obuv, hudbu, tanec, jazyk, způsob pohřbívání mrtvých a mnoho jiného. Vytvořili základ, který měl výrazný podíl na dalším formování slovanského etnika.

V dějinách křesťanství zaujímá významné místo další Ilyr, svatý Jeroným (Hieronymus).

Svatý Jeroným, jeden z největších církevních otců západního křesťanství, se zapsal do církevních dějin svým mimořádným dílem, překladem bible do latiny, tzv. Vulgata. Na obrazech tohoto světce často čteme jeho výrok: "Smiluj se nade mnou, Pane, protože jsem Dalmatinec".

Sú teda Albánci potomkovia Ilýrov?

Veľká časť územia osídleného v súčasnosti Albáncami leží v jadre územia "pravých Ilýrov". Albánski bádatelia preto argumentujú, že Albánci sú etnicky, jazykovo aj populačne priami potomkovia dávnych Ilýrov. "Doktrínu o vzniku Albáncov z Ilýrov nájdete v Albánsku všade, od popularizačných článkov po školské učebnice," hovorí Joachim Matzinger. "Nediskutuje sa o tom, berie sa to ako fakt."

"Z jazykového hľadiska je priamy pôvod albánčiny z ilýrčiny nemožný. Tieto dva jazyky sú protichodné a nemožno ich spojiť," zdôrazňuje Matzinger.

Albánčine taktiež chýbajú takmer akékoľvek vlastné pojmy súvisiace s námorníctvom. Lenže Ilýri obývali morské pobrežie a boli vychýrení námorníci a piráti. 

Možno je logické očakávať, že na pomenovania týchto situácií a vecí by mali slová. Ak ich aj nenachádzame, tak to nič nedokazuje. Ak si zoberieme fakty dneška, tak je jednoznačné, že Albánsko ako krajina vyčnieva z ostatných Balkánskych národností po rôznych smeroch a preto je logickejšie aj ľahšie veriť tvrdeniu, že Albánci sú potomkami Ilýrov...