Individuálne a kolektívne pole

Na pole vedomia sa "napájame" a "sťahujeme" do individuálneho pola tie myšlienky, ktoré rezonujú s našou frekvenciou = nastavenie Mysle.

Pole cítenia nás ovplyvňuje bez nášho zámeru. Čím viac sme v blízkosti vysoko vibrujúcej osoby, tým viac sme ovplyvňovaný týmto polom. Každá jedna cítiaca bytosť vyžaruje do kolektívneho pola a toto pole je potom súcitom všetkých citov.

Pole Vedomia = Myseľ

Pole Súcitu = Duša

Ak nie sme napojený "ovláda" nás individuálne pole rozumu a citu.

Rozum + cit = pocit v tele.

Cit = krátkodobý cit založený na predchádzajúcich skúsenostiach (výchova a vzory).

Rozum = naše myšlienky pochádzajúce často z ega (ja).

Pocit = myšlienka a krátkodobý cit vyvolá dlhšie trvajúci pocit. Pocit = emócia = vibrácia či frekvencia. Pocit v tele vytvára frekvenciu Ducha.

Frekvencia ako nehmota ovplyvňuje hmotu, naše telo. Základné emócie, ktoré sa stále "opakujú" a stále ich "riešime" pri rôznych situáciách a ľuďoch:

Strach, Vina, Hanba, Smútok, Klamstvo, Ilúzia, Túžba

Vina a hanba vytvárajú s "pomocou" rozumu klamstvá a ilúzie. Potom máme strach napĺňať naše "pravé" túžby alebo máme strach, že nedosiahneme naše "ľavé" túžby. S najväčšou pravdepodobnosťou naše pravé túžby ani nepoznáme. Pravé túžby totiž pochádzajú z roviny Ducha (vnútorné zviera). Ak nepoznám svoju osobnosť zvieraťa a nemám ju rozpoznanú a spracovanú, vytvára moje Ego (Muž - rozum) domnelé "ľavé" = nepravé túžby, pochádzajúce skôr z osobnosti Dieťaťa.

Ak svojím ilúziám uverím, začnem ich napĺňať... Pre rozpoznanie vlastných klamstiev a ilúzií by sme sa nemali obávať otázok, ktoré buď odkryjú naše ilúzie alebo potvrdia našu autenticitu. Ego má však strach z toho, že by sme odkryli jeho rozprávky a prestali im /mu/ veriť a tak nám samé nedovoľuje pýtať sa:

Je toto človek vedľa ktorého sa rád prebúdzam?

Je toto práca, ktorá ma napĺňa?

Sú toto ľudia s ktorými sa rád stretávam?

...

Osobnosť Dieťaťa je nezrelá a tak často naše túžby, ktoré pochádzajú z tejto "časti" sú hmotného charakteru. Hmotné by však mali byť potreby a nie túžby. Ak túžime po hmote, chceme rozkoš. Rozkoš nie je vášeň. Tá pochádza z roviny Ducha. 

Túžba byť bohatý (zabezpečený) nás vedie zlým smerom. Ak nám nestačí na zabezpečenie to, čo máme dnes, nebude stačiť ani to, čo "získame" zajtra.

Túžba byť krásny, nás vedie zlým smerom. Živíme v sebe (nevedome) myšlienku, že dnes sme škaredý a tak krása, ktorú získame zajtra nám nebude stačiť.

Túžby zamerané na hmotný svet (najmä bohatstvo a krásu) nás zvádzajú z našej duchovnej cesty a pravej podstaty.

Dieťa nemá TÚŽIŤ, má sa radovať a tvoriť = FLOW.

Žena má milovať = LÁSKA.

Muž si má vážiť = ÚCTA.

Zviera za to všetko zodpovedá. Lenže zo zodpovednosti máme často najväčší STRACH.  Strach a túžba, dve najdôležitejšie čakry ako vstupná a výstupná brána z tvojho individuálneho pola.