KARMA

Buddhovo pojednanie o karme

Buddha nám zanechal poznanie o karme v sútrach, kde sa píše, že nie je isté či jednotlivci, ktorí počas svojho života páchali zločiny, skončia v pekle. Zo všetkého, čo si počas svojho života myslíme, je najdôležitejšie to, na čo budeme myslieť v okamihu smrti. Ide vlastne o to, s akou úprimnosťou vykonávame "inventúru" svojho života, ako reflektujeme a hodnotíme svoju minulosť, ako ľutujeme, že sme sa v niektorých chvíľach nezachovali lepšie, a podobne.

Buddhove dve najdôležitejšie tvrdenia, ktoré sa týkajú karmy, sú:

• každý človek je osobne zodpovedný za svoje činy

• následky týchto činov nie sú pevne stanovené

Pri pojednaní o karme Buddha tiež tvrdil, že nejde o to, že sa treba pokúšať zistiť, KTO som, ako keby JA bola akási pevne daná vec, ale o to, AKÝ v skutočnosti som. Celý zmysel existencie vnímal v tom, aby sme sa naučili vidieť a pociťovať svet okolo seba odlišným spôsobom. Ak totiž lipneme na predstave, že naše JA je vo svojej podstate nemenné, tak celý koncept vnútornej transformácie sa bude javiť ako čosi nemožné či neskutočné. Pôjde len o povrchné zmeny, podobné tým, ako keď herec strieda kostýmy. Buddha sám povedal, že medzi hercom a jeho kostýmom niet rozdielu. Človek je tým, čím je jeho rola. Konajúci a jeho konanie sú takpovediac navzájom prepletení. Konajúci sa menia pod vplyvom činov, ktoré vykonávajú. Činy, inými slovami karmové aktivity, pôsobia na svojich vykonávateľov. Uplatňuje sa tu teda vzájomné ovplyvňovanie.

Čo je to karma?

Karma v podstate znamená čin. Keď teda hovoríme o karme, máme na mysli konanie, čo v buddhizme znamená, že rozmýšľame v kontexte príčiny a následku. Činy sa vykonávajú, pretože im predchádzajú určité príčiny a podmienky, ktoré podnecujú ľudí k tomu, aby prikročili ku konkrétnym činom, a takto vzniká karmový následok. Konáme zvyčajne pod vplyvom pohnútok. Niečo nás núti, aby sme vykonali určité veci, a keď prikročíme k činom, ktoré vychádzajú z týchto impulzov, činy budú vytvárať relevantné následky. Neznamená to však, že každý vykonaný čin má konkrétnu príčinu a konkrétny následok. Karma funguje ako prúdy prepojených karmových procesov, do ktorých sú zapojené všetky druhy živých a dýchajúcich jednotlivcov.

To, čím sa stávame, sa odvíja od toho, čo robíme.

Keď skutočne budeme pozorovať javy, zistíme, že sa nedá nič robiť, musíme uznať, že sú nestále a prázdne. Trpíme teda preto, lebo nevenujeme pozornosť vzťahu medzi príčinou a následkom. Konajúci človek neprestajne podlieha premenám, rodí sa znovu. Osoba, ktorou sme boli vo chvíli narodenia, a osoba, ktorá na konci života zomiera, nie je ten istý človek. 

Znovuzrodenie a reinkarnácia

Treba jasne rozlišovať medzi pojmami znovuzrodenia a reinkarnácie. Pokiaľ ide o znovuzrodenie, nemali by sme si predstavovať, že sa rodí ten istý jednotlivec či cítiaca bytosť. Znovuzrodený človek je ten istý, a predsa iný. Táto myšlienka kontinuity je prítomná v celom buddhistickom kánone a podnecuje nás k tomu, aby sme v rôznych fázach našej cesty znovu objavovali seba.

Pri pojme reinkarnácie Buddha označil ľudí, ktorí verili v existenciu stálosti duše za eternalistov. Títo verili, že tá istá osoba či cítiaca bytosť sa môže opakovane zrodiť. Tých, ktorí tvrdili, že po smrti nenasleduje žiaden život a že nastáva úplný zánik, Buddha nazýval nihilistami. Stredná cesta sa neprikláňa ani k jednému z týchto extrémnych názorov.

Spoločná karma

Buddha si nemyslel, že všetky karmové činy, ktorých sa človek dopúšťa, sa týkajú výlučne jednotlivca. Povedal, že nie je isté, akým spôsobom bude individuálny karmový čin dozrievať. Následok sa môže prejaviť hoci aj v nejakom spoločenstve, čiže prakticky môže nadobudnúť formu spoločnej karmovej skúsenosti. Hoci si karmu vytvárajú jednotlivci, nijaký človek netrpí bez príčiny. Tí, čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti. Každý jednotlivec prežíva utrpenie alebo priazeň osudu.

Najdôležitejší odkaz Buddhu ohľadom karmy tkvie v tom, že pripúšťal síce, že naše minulé činy majú na náš súčasný život, skúsenosti a situácie výrazný vplyv, no poukázal na to, že máme slobodu zmeniť to. Niektoré veci sú vopred dané, ale to neznamená, že nemôžeme slobodne rozhodnúť o smerovaní nášho života. Slobodnú vôľu teda v skutočnosti uplatňuje ten, kto je schopný postaviť sa svojím obmedzeniam, nech už sú akékoľvek, a prekážky prekonať. Až keď dokážeme toto, konáme slobodne.

Pozornosť musíme venovať nielen svojím činom, ale - a to je dôležitejšie - aj tomu, aký človek sa z nás stal. Karmové činy sú úzko späté s našimi úmyslami. Úmysel, ktorý stojí za činmi, je vlastne dôležitejší ako samotný čin.

Preto pre skončenie procesu hromadenia karmy v našich životoch, vyzdvihoval Buddha cnosti a v tomto prípade najmä trpezlivosť. V prípade, že rozumieme náuke a rozhodneme sa vedome konať dobré činy potrebujeme najviac cnosť trpezlivosti. Ale trpezlivosť neznamená, že sa neponáhľame, ale že vo chvíľach, keď sa nám nedarí, sa necítime porazení. Robíme čo je v našich silách, a aj keď to nie vždy zaberie, nepoddáme sa rezignácií. Trpezlivosť a vytrvalosť sa navzájom posilňujú. Spoločne tvoria dvojicu, fungujúcu skôr v tandeme než súbežne.

Necítiť sa ako porazenec znamená byť trpezlivý.

Buddha popisoval karmu v sútrach a tvrdil, že vznešenými sa stávame vďaka svojim činom. Dospejeme k tomu prostredníctvom správneho úsilia tak, že budeme žiť vhodným a úprimným spôsobom života. Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote alebo aj v tomto, žil v blaženosti. V týchto sútrah Buddha doslova vraví, že niktno nás nemôže olúpiť o naše dobné konanie.

Aby karmové semienka zapustili korene, tak musí byť v duševnej rovine zabezpečené vhodné prostredie pre naše myšlienky. V tomto prípade prostredie predstavuje naše bežné postoje a názory. Takže keď sa v našej mysli objaví nová myšlienka, to čo sa s ňou udeje, závisí od nášho momentálneho duševného stavu. Či sa čerstvá myšlienka ujme a bude rozkvitať alebo budú jej šance na prežitie mizivé, záleží práve od tohto prostredia. Jeden z dôvodov, prečo sa analógia so semiačkom stále používa, je nepredvídateľnosť jeho ďalšieho osudu. Semienko nemusí vôbec vyklíčiť alebo z neho vzíde čosi veľmi chabé, mldá rastlina alebo sa rozbujnie ako burina. Veľa našich myšlienok a pocitov existuje práve takto, v závislosti od prostredia.

Pokiaľ sa karma zle vykladá ako niečo nemenné, vo význame, že keď si zlo konal, zlé sa ti stane, dáva to jednotlivcovi pocit zmaru. Ak jednotlivec nadobudne pociť, že už nemožno odčiniť to "zlé" čo napáchal, tak nemá význam sa snažiť o to, byť lepším. No to je hlboké nepochopenie karmy a celého buddhistického učenia.

Výpisky boli do VEĽKEJ miery z knihy: KARMA Čo to je a prečo na nej záleží od Traleg Kjabgon