Koho voliť?

Vo všeobecnosti veľmi dobre zvládam nápor reKLAMY v médiách. Naučila som sa vedome nevenovať pozornosť týmto krátkym, pútavým ukážkam a rovnako tak nevenujem pozornosť správam či iným zábavným prvkom v mediálnom priestore. Ak aj pozerám či čítam žurnalistické informácie, snažím sa byť v plnej bdelosti toho čo počujem a vidím ( v mainstreame aj na konšpi scéne). Som v celku spokojná s tým, ako mi to ide. Ak je človek bdelí, môže si všimnúť všelijaké zvláštnosti a politická kampaň nebola výnimkou.

Asi sa zhodneme, že politické reKLAMY sú obrovským zdrojom príjmu pre jednotlivé mediálne domy po celom svete. Dá sa predpokladať, že tlačové agentúry a spravodajské spoločnosti, ktorých jediný cieľ je nás najobjektívnejšie informovať, nemajú záujem o prebudeného občana, ktorý rozmýšľa sám za seba. Pretože ak nevieš koho máš ísť voliť, tak sa to zaručene dozvieš v médiách. A ak sa náhodou nájde nejaký silný a slobodný kandidát, ktorý by nebodaj mohol strhnúť davy, začína sa mediálny linč*. Treba si priznať, že politika a médiá sú tak hlboko previazané, že nie je možné určiť kde začína jedna intersubjektívna realita* a kde má hranice tá druhá: žurnalistika a zábava ľudu. Politici by mali byť nástrojom spoločnosti na vedenie veľkého davu ľudí. Sú predstaviteľmi Výkonnej moci štátu! Majú to byť tí najmúdrejší a najčestnejší z nás, ktorí rozhodujú za nás a o nás. Dosadzujeme tam takých ľudí? Alebo sa na horúce kreslá dostávajú tí, čo majú za sebou dobrú kampaň? Ideálne aj podporu "známych" ľudí.

A to je presne to, čo ma trochu mrzí. Keď sa známe osobnosti nechajú nahovoriť alebo zaplatiť do REKLAMNÉHO SPOTU. Uvedomujem si, že každý máme právo vyjadriť svoju vôľu verejne. Aj o tom, komu preukazujeme svoju dôveru vo voľbách. No známe osobnosti, ako umelci či športovci by sa nemali v mediálnej KAMPANI vyjadrovať k tomu, koho má ísť "bežný" občan voliť. Prečo? Lebo žiaľ, už je to raz tak, že mnohí naši spoluobčania spia aj keď sú hore a tak sa nevedia zodpovedne, slobodne a sami za seba rozhodnúť, kto by ich mal pri výkone moci zastupovať. Každá známa osobnosť, by si mala byť vedomá toho, aký veľký má podiel na mienkotvorbe v spoločnosti a pri politických kampaniach. Pri svojich odporučeniach by "elity" národa mali byť dostatočne obozretné = svoje názory vyjadrovať zo značným zdržaním. To by sme ale museli žiť v uvedomelej spoločnosti, kedy si jednotlivec uvedomuje svoju zodpovednosť za seba, za druhého i za celok a podľa toho aj jedná. Od toho sme asi ďaleko, ale začať niekde treba, ideálne každý sám od seba... Tak teda, koho voliť? 

Moja príbehoda začína:

"Sedím v kaviarni menšieho mesta a čakám na dohodnutú spoločnosť. Vonku už je tma a tak obrovský televízor na námestí, dáva jasne najavo, že sa blížia voľby. Sem tam komerčná reklama, ale vo všeobecnosti sa preklikáva iba medzi kandidátmi. Reklamné agentúry, grafici a fotografi... tí všetci mali asi dobré tržby v posledných mesiacoch. Jednotlivé slajdy sú krásne upravené a tváre na nich dokonalo nastajlované. Múdre slová a slogany doplnené lahodnou farebnou zladenosťou. Rozostrené pozadie a zaostrený kandidát v úhľadnom oblečení. Naozaj pekné. Niektorí sa museli buchnúť po vrecku, alebo majú "plných" sponzorov. O to viac mi udiera do očí jeden kandidát, ktorý je vyššieho veku a slajd si zjavne robil sám, vo worde. Je to až úsmevné, ale vytvára to skvelý kontrast pre spiaceho občana. Je to možnosť prebudiť sa, lebo práve to nám umožňuje kontrast - vnímať veľký rozdiel. Myslím, že ten pánko išiel do kandidatúry naozaj z dobrého presvedčenia. Môže to byť však aj dobre prešpekulovaná pasca a aj toto si uvedomujem. Fotku má ako zo zlého polaroidu a grafiku by moja osemročná dala v lepšej kvalite kontextu. Žiadne slogany písané pekným fontom, ale strohý text v excelovskej tabuľke: Čo budú moje priority ak budem zvolený. Lenže nebude. Národ spí a rozhoduje sa v kómatickom stave. Keď je človek v kóme a v nekonečnom víre povinností, nemá čas premýšľať. Rozhoduje sa bez kúska inteligencie, intelektu a objektívneho zhodnotenia informácií. Rozhoduje sa citovo a treba na záver dodať, že dokonalo spracované reklamné kampane, ktoré stoja často aj MILIÓNY!!!! nás za srdiečko vedia naozaj chytiť. Asi bude ozaj ten Vallo dobrý kandidát, keď toľko "známych" osobností vyjadrilo v jeho REKLAMNEJ KAMPANI podporu práve jemu a jeho tímu."

Je mi zle z politikov, je mi zle z podplatených umelcov a je mi zle z tupých novinárov....

Moje odporučenie? Choď voliť toho, ktorého je najmenej vidieť lebo nemá za sebou sponzorov. Lenže keď sa taký dostane k moci a sponzor za ním príde neskôr, odolá? Na to musí občan dozerať aj po voľbách! "Úloha" občana nekončí krúžkom na papieri, ale záujem o zriadenie politické v mieste kde žije, by mal prechovávať po celý svoj život a viesť k tomuto uvedomelému postoju aj svojich potomkov. Som presvedčená, že najdôležitejšie voľby, ktorým by sme mali venovať pozornosť, sú práve tie regionálne. Je to "malá" politika na ktorú je možné mať dosah aspoň v tom rozmedzí, že budem informovaný o tom, ako sa vládne v mieste kde žijem. ŠTÁTU ODOVZDÁVA BEŽNÝ OBČAN POLOVICU SVOJHO ZÁROBKU a jeho nezaujíma ako sa s týmito prostriedkami hospodári? Samospráva dostáva približne 68% podielu z vyzbieraných daní, VÚC dostane asi 29% a ostatné ostáva štátu ako celku. Mestá a obce disponujú s viac ako 4000 rozhodovacími právomocami, na ktoré používajú tieto financie (naše dane). Ako hospodári tvoja obec /mesto? Vieš to vôbec?

Spiaci, prebuď sa!

Dostávame sa na koreň problému. Občan je lenivý, hlúpy alebo spí. Možno sa spolieha na novinárov, že nás budú objektívne informovať o zriadení štátu a o výkone moci. Lenže žurnalistika už nemá v sebe čestnosť a objektívnosť vôbec nie! Náš nástroj spoločnosti - novinári, už dávno nezodpovedajú tomu, na čo boli zriadený. Dozerať na riadenie štátu = výkonnej moci a informovať občanov. Občan nerozumie politike a tak sa nechá radšej zabávať. Ak by nám vládli múdry a čestný ľudia, zábava by bola naozaj uvoľnená. V spoločnosti sa však vytratila čestnosť a priestor dostávajú tí, čo sú dostatočne hlúpy (alebo ich možno kúpiť), poprípade tí čo pekne vyzerajú. Ak niekto dobré vyzerá a ešte je aj hlupák, poprípade chamtivec, ktorého si možno "lacno" zaplatiť, je to ten najideálnejší kandidát, ktorého sponzor rád zafinancuje. Sponzor totiž vie, že sponzorovaný sa mu bude zodpovedať. A keď nie, zbavia sa ho. Mediálnym linčom samozrejme, ale ako vieme, tak v našej krajine je aj vražda čestného novinára možná. A národ spí ďalej...

Vysvetlivky pojmov použitých v texte:

Intersubjektívna realita* niečo čo vôbec neexistuje, ale zhodujeme sa ako spoločnosť na tom, že to "existuje" a tak k tomu pristupujeme. 

Príklady intersubjektívnych realít: Štáty, národné a nadnárodné inštitúcie, peniaze, politické zriadenia, súkromné firmy ako Google a pod., spoločenstvá ako NATO, WHO a pod.

Mediálny linč* z každej strany vyskakujúca informácia na spiaceho ovčana (TV, net, tlač, rádio..), ktorá má síce malé obmeny, ale posolstvo má vždy jasné. Môže byť národného, nadnárodného, kontinentálneho či celosvetového charakteru.

Príklady nedávnych mediálnych linčov:

• národné: LGBT nenávisť a potreba riešenia situácie, ktorá vôbec nie je v spoločnosti vyhrotená
• nadnárodné: vojna na Ukrajine
• kontinentálne: európska energetická kríza
• celosvetové: kovid

Mediálny linč má jediný cieľ a to, zahltiť občana množstvom informácií a ideálne aj množstvom možných teórií a výstupov, aby už tak dosť unavený občan mávol rukou a nezaujímala ho hĺbková podstata problému. Na záver mediálneho linču je dobré predniesť aj záver a teda stanovisko, s ktorým bude súhlasiť väčšina neprebudeného obyvateľstva. Mediálny linč nechce dovoliť otvorené diskusie a keď už sa nátlaku nemožno vyhnúť, je nutné dosadiť do role moderátora diskusie pekne vyzerajúceho ale sprostého jedinca (poprípade kúpeného inteligentného jedinca s titulom).

"Krásu treba počuť a múdrosť vidieť." 

Lomaza