Kto bol Buddha?
Že vraj to bol princ, ktorý žil vo veľkej hojnosti. Legendy o tom, čo sa dialo pri jeho zrodení či narodení sú z môjho pohľadu naozaj nepodstatné. Venovať pozornosť nepodstatným veciam preto nebudem. Príbeh sa pre mňa začína, až keď uvidel utrpenie a to ho zasiahlo. Bola to energia šoku, ktorá ho vytiahla z komfortnej zóny. Práve tie životné facky, ktoré "dostaneme" ukážu, akým sme v skutočnosti človekom. Trápilo ho trápenie iných a vedel, že jeho cesta sa v tomto bode vetví. Buď budem egoisticky len za seba a nakoniec aj ja dôjdem k starobe, chorobe a utrpeniu, alebo si môžem zvoliť utrpenie už dnes, aby "zajtra" nemuselo byť (aj pre mnohých iných).
A tak sa vydal na cestu strasti plnú, ktorú si aj sám spôsoboval. Treba dodať, že všetci to tak robíme. Najskôr sa snažil meditáciou a potom začal týrať svoje vlastné telo. Dostal sa do obrovských strastí a bolestí, aby nakoniec zistil, že trestať samého seba v podobe telesnej, asi nebude tá správna cesta k osvieteniu Mysle. Niekedy aj "obyčajný" človek musí dôjsť až na dno svojho utrpenia, aby pochopil, že v slepej uličke sa nachádza. Ak narazíme na vlastné dno, už len hore sa dá ísť. Lenže človek slaboduchý sa ku dnu nedostane. Po ceste nadol sa rozptýli "peknými" vecami (aspoň na chvíľu) a po stúpaní prichádza znova klesanie. Je to až fyzikálny princíp duality. Ak som chvíľu šťastný, chvíľu som nešťastný a ak tento život žijem v materiálnej hojnosti, tak ten ďalší možno bude v chudobe. No nie ako trest, ale ako učivo = pretože oslobodenie Mysle sa nedotýka ničoho, čo materiálne je! Ak nepochopím v šťastí, v nešťastí sa budem viac snažiť pochopiť. A ak nepochopím v nešťastí, tak naďalej zotrvávam v sansáre. Sám sa dobro_voľne snažím aspoň na chvíľu rozptyľovať. Alebo aspoň veriť, že to ďalšie zrodenie bude o niečo lepšie - ak som buddhista/hinduista. Alebo, že po smrti pôjdem do večného raja - ak som kresťan. Viera v lepšie zajtrajšky nás drží v nevedomosti dnes. Viera je na hovno a najviac škodí človeku. Dôvera, ktorá pochádza z toho, že viem a preto pracujem na svojom vlastnom vyslobodení.
A že nám tu Buddha zanechal naozaj dobrý návod. Lenže kto ho nasleduje? Kto počúva jeho slová a rady? Len málo kto. Možno preto, že stále nám je v živote akosi dobre (občas zle) a zase na chvíľu dobre. Dobrovoľne väznený v sansáre a dualite...
Nie len Buddha, ale aj mnohí iní (ešte aj dnes) idú cestou seba trýznenia, no na príklade mladého princa by nám malo byť zrejmé, že to nie je cesta k vyslobodeniu či lepšej budúCNOSTI. Ak dokážem týrať seba, tak viem týrať aj iných. Rastlina z koreňov vyrastá a preto poznať korene, je dobrý smer na ceste k vyslobodeniu. Skúmať svoje vnútro a svoje myšlienky. Skúmať odkiaľ pochádzajú a že moje nie sú. Rozpoznať Myseľ a produkty Vedomia (myšlienky). Len to nám zaručí večný pokoj, ak sa zodpovedne budeme rozhodovať, ktoré myšlienky pri_pustíme k sebe.
V hodine smrti svojej rozpoznal Máry v chaose a vyslobodil takto svoju Myseľ. V ten deň bol zastrašovaný, bol obviňovaný, bol zahanbovaný, bol aj chytaný do smútku. To všetko skrz klamstvá a manipulácie. Nakoniec bol lákaný na túžby svetského života, ale on sa rozhodol vytrvať a potvrdiť svoje rozhodnutie:
Zem mi je svedkom!
Keď rozpoznal hmotu, keď rozpoznal dušu, keď rozpoznal myseľ a vo vedomí už nebol chaos, zjavené mu bolo všetko. Rozjímal dlho kde začne, aby jeho učenie bolo možné prijať a pochopiť čo najlepšie. I priniesol nám štyri vznešené pravdy. A tu sa začína, jeho najväčší ODKAZ:
Existuje utrpenie - iba ak toto prijmeme a uvedomíme si, môžeme s tým začať pracovať.
Aké sú príčiny utrpenia a že sami si ho vytvárame, tým ako žijeme.
Vedomosť, že ak ja niečo vytváram, tak to môžem nechať zaniknúť.
CESTA k odstráneniu utrpenia a celá jeho ďalšia náuka je o tejto CESTE k vyslobodeniu!
Štvrtý bod je tým najdôležitejším a môže sa nám stať celoživotným vzorom a sprievodcom. O buddhizme sa rozpisovať nebudem, lebo to má byť o princovi Siddharthovi a neskôr o Buddhovi – O TEJTO CESTE!
O uvedomení si, že on sám je v celku nepodstatný, ale jeho poznanie má vysokú cenu!
Téma obdivu (aj k učiteľovi ako napr. Buddha) je téma túžby a túžba ako taká podlieha dualite ega. Ak niekoho obdivujem, tak niekým musím opovrhovať a dokiaľ je moja Myseľ rozpoltená, nemôže dôjsť k uceleniu a tak k vyslobodeniu. Preto pochopenie duality má v buddhizme veľký význam. Skrz pochopenie (poznanie, rozpoznanie) duality nášho ega (emočno-myšlienkových procesov), vieme vstúpiť do jednoty Vedomia a chaos sa nám stane príjemným domovom – lebo utíchne.
Lenže človek sa vybral cestou vedeckých (faktických) poznatkov a téma psychológie ľudského mozgu zaviedla celú spoločnosť skôr do duševných chorôb (alebo psychických) – vo svojej podstate sú to obe choroby jedného ega a jeho nerozpoznanej duality :)
Asi nie je na svete dosť psychológov - sprievodcov pre egá, ktoré zblúdili, ale sú na svete návody, ktoré fungujú pre všetkých a preto počúvaj slova Buddhu. A keď to nestihneš do hodiny svojej fyzickej smrti, tak: "Počúvaj!" , "Počúvaj pozorne!" "To čomu sa hovorí smrť, teraz prišlo a je tu." - Tibetská kniha mŕtvych
Štyri vznešené pravdy a najmä štvrtý bod. Tibetská kniha mŕtvych a pojednanie o bar-do. To sú vzácne dary od osvietených, ktoré prinášajú pre všetkých ľudí sveta, aby aj oni našli vyslobodenie.