Kto bol Gurdžijev?
A aké učenie nám zanechal...
Zastával názor, že človek bol prapôvodne stvorený so zámerom byť dokonalou bytosťou. Nositeľom ľudskej dokonalosti je podľa neho takzvaná podstata, s ktorou starodávne filozofické smery pracovali. Lenže postupom času sa človek na základe nepriaznivého vývoja vonkajších podmienok "skazil", vydal sa nesprávnou cestou prispôsobovania sa vonkajším podmienkam a premenil sa tak v slabú bytosť, či dokonca stroj, ktorý podstatu človeka úplne zatlačil do úzadia. To predstavuje základ jeho hlavného konfliktu medzi podstatou a osobnosťou, ktorému sa seriózne vo svojej životnej práci venuje. Človek sa podľa neho stal nedokonalým stvorením, zaťaženým komplexami, malichernými starosťami a osobnostnými problémami, ktorý nevie svoje chovanie určovať, niekam smerovať a kontrolovať.
Gurdžijev pokladal za svoj najdôležitejší cieľ navrátiť človeka do Božského stavu dokonalej existencie, určovanej podstatou. K dosiahnutiu tohto cieľa vynašiel teóriu, ktorá by mohla človeka zmeniť a navrátiť k prirodzenému stavu. Skombinoval ju s mnohými starodávnymi aj modernými učeniami a nazval ju Veľkou vedomosťou.
Nakoľko nás najviac obmedzujú rôzne strachy a klamstvá, ktoré sú v našich životoch všadeprítomné a ktoré už nie sme schopný odlíšiť od pravdy, musíme prácu so sebou samým začať bojom s týmito dvoma nepriateľmi. Až potom môžeme zmeniť samých seba alebo začať žiť tak, ako si prajeme. Aby sme sa mohli zbaviť starého a zlého, musíme najskôr uvidieť, čo je v nás zlé a nepotrebné. Je nutné začať pozorovať seba samého – naučiť sa vidieť sám seba z vonkajšku, očami iného človeka, a byť schopný objektívne zhodnotiť vlastné chovanie aj priebeh celého svojho doterajšieho života. Až keď zažijeme šok zo seba samých, môžeme pristúpiť k premene seba samého. Gurdžijev sa pri prednáškach často uchyľoval k podivným pokusom a záhadným cvičeniam až ponižovaniu ( to všetko bolo zámerné lebo bol presvedčený, že je to pre dobro veci). Uznával "šokovú terapiu" – rád šokoval a učil tomu aj svojich žiakov. Zastával totiž názor, že otras človeka ohromí, a ten sa potom ukáže v pravom svetle – taký ako naozaj je. Ďalším jeho typickým štýlom bolo žiakov čo najviac zneistiť a oslabiť svoju vlastnú autoritu, aby v nich rozvíjal samostatnosť myslenia a jednania. Napriek všetkému sa žiaci, ktorí prešli všetkými nástrahami kurzu a vytrvali až do konca, zmenili, získali sebadôveru, dosiahli premeny osobnosti, úspechu stali sa tými, kým chceli byť.
Zamerať pozornosť na vlastnú podstatu môže človek, keď prežíva utrpenie – tu sa Gurdžijevova teória trochu podobá tej od Nietzscheho a obaja verili, že cesta k premene vedie skrz utrpenie. Len vtedy, keď človek prekonáva prekážky, v sebe rozvíja potrebné kvality. Podľa Gurdžijeva však skutočných výsledkov v práci so sebou samým dosiahnu len máloktorí a jeden "vyvolený" jednotlivec má na rozvoj ľudstva väčší vplyv ako tisíc "nevyvolených". Aj tu sa Gurdžijev približuje Nietzscheovej teórií, že niektorí ľudia sú podstatne dôležitejší a "stoja" nad ostatnými.
Gurdžijev sa vo svojej komplexnosti nezaoberal iba rozkvetom ducha a duševných kvalít. Jeho teória kladie rovnaký dôraz aj na rozvoj tela, ba dokonca, telo má v niečom navrch. Jeho komplex cvičení sa zameriava na uvoľňovanie svalového napätia a šetrenie energie. Na uvedomovanie si a preciťovanie jednotlivých častí tela tak, aby boli schopné bezpodmienečné poslúchnuť akýkoľvek vnútorný príkaz. Tiež stojí za zmienku jeho názor týkajúci sa dominancie sexuálneho centra – všetko čo ľudia robia je motivované sexom a sex tak predstavuje hlavnú hybnú silu. Tu sa Gurdžijev približuje k svojmu ďaleko slávnejšiemu súčasníkovi Freudovi.
Veľkú pozornosť Gurdžijev venoval jednote troch druhov inteligencie alebo prameňom života – myšlienkovému, emočnému a inštinktívnemu centru. My ľudia modernej doby však už nemáme vnútornú jednotu, ucelenosť, ale sme rozpoltený a každá naša inteligencia či centrum jednajú samostatne bez "spolupráce s ostatnými". To z nás robí "troch ľudí v jednom" – všetci však musíme navonok vystupovať ako jedna osoba. Práve tu Gurdžijev videl hlavný osobnostný problém modernej doby a príčinu všadeprítomnej falošnosti a pretvárky.
Gurdžijeva nemožno pochopiť ihneď. Jeho prácu treba prečítať stále dokola a premýšľať o nej. Potom možno prídeme na to, čo nám chcel Gurdžijev, Majster utajeného zmyslu a písania medzi riadkami povedať. Zakončím to tým, čo sám napísal ako predhovor ku jeho knihe:
"Moja rada je nasledujúca: prečítajte si každú moju knihu trikrát. Najskôr spôsobom mechanického čítania moderných kníh a časopisov, druhý raz ako keď predčítate niekomu nahlas, a až po tretí raz sa pokúste porozumieť zmyslu napísaného. Iba tak budete schopný nestranného uvažovania o mojej práci. A vtedy môže existovať nádej, že v súlade s vlastným chápaním získate pre seba úžitok, ktorý vám predávam a ktorý vám celou svojou bytosťou prajem."
Prepis o Gurdžijevovi a jeho diele boli z knihy Duchovné hľadanie človeka
nakladateľstvo Eugenika