Na rozlúčku...

Niektoré pasáže z rozlúčky, chcem zdieľať verejne aj keď v anonymite a to je jeden z mnohých vesmírnych paradoxov, ktoré najviac na živote milujem. :)

...

Vina, vina, moja preveľká vina, tá samotná nás drží v hriechu a neotvára žiadne dvere. Zmierenie a odpustenie, lebo nemohli ste robiť nikdy viac, ako ste urobili. .. A ani lepšie. Je to práve samo obviňovanie, ktoré nás núti, hľadať vinníkov aj vonku a aj Boha často viníme. Vina potrebuje odpustenie, aby zmierenie mohlo prísť...

Próza: AKO ŽIAĽIŤ

I radno je ŽIAĽIŤ!

Žialiť tak, ako každému sa žiada,

žialiť po svojom, i žialiť v pravde,

Duši neúnavnej.

Preto myšlienky radno je kontrolovať!

I nanajvýš tie, čo ubližovať zvyknú.

Sebe, iným....

Bo ubližovať = NERADNO!

Naša vina, i vina druhých,

ubližuje veľmo.

Ak Bohu ju odovzdáš,

vedz, že ľahko bude tvojej Duši žiť.

To isto radno,

radno pre tvoj žiaľ,

Boha sýtiť.

Boh príjme tvoje viny,

no musíš pokľaknúť pre nimi.

OĽUTOVAŤ!

Bo tu radno ľutovati je.

No nie seba,

len skutky svoje..

Tak čo i oľutuj,

a kľakni tu pred Bohom,

jeho milosť príjmy,

je tu za rohom.

Rozdiel medzi ľútosťou a žiaľom je veľký. Ľútosť ľutuje seba, no žiaľ už oľutoval a slobodu nám dáva. Žiaľ pochádza z hĺbky srdca, no ľútosť má len seba rada. Vaša bolesť, vaša preveľká bolesť, nech nedrží jej Dušu v zmätkoch viny či iných nepekných myšlienkach. Lebo Duša blúdi po svete, iba ak ju my, živí držíme svojimi myšlienkami. Mala som ísť s nimi aj ja, no nešla som, lebo som počúvla Boží to hlas v srdci.

A keď som bola ochotná, povesti svojej sa vzdať,

prišla ku mne moja mať,

tu bozkom na líce sa rozlúčila,

i slzu vyronila,

ja neznala, čo ona asi znať,

do práce som sa znovu dať,

rozlúčka však vrúcna to,

plná lásky , ... citu

bo zmierenia došlo k nám,

za života, .. i tu.

Tak nám bolo dopriate

za našu agilitu.

Rozlúčky sťa vysnenej,

za dobroty dosti,

v srdci vždy nosenej,

u nás oboch, dosti.

Poslušná ja veru som,

no len Boha znati.

Bo ja znati, že tam je,

i tá moja Mati.

Zmierte sa.

Zmierte sa a žiaľte, no do ľútosti sa neprepadajte. Bo vina nikdy neprináša mier a teda ani zmierenie nám neprinesie. Zmierenie hľadajme v odpustení, pretože zmierenie sa so životom, už za života pozemského, nám dáva možnosť žiť v mieri vo večnosti.

Zmierenie, ku ktorému môžeme dôjsť aj napriek ťažkým životným skúsenostiam,

a práve pre to!

Zmierenie, ktoré si však treba, aspoň trochu zaslúžiť....