Ochota pomôcť

Duálny svet Ega nám rozdeľuje
jednanie ľudí na dva "spôsoby":
Aktívny mužský princíp
Pasívny ženský princíp
Ak je "konečný bod" Muža až príliš aktívny = pomáha veľa, tak "konečný bod" Ženy bude až príliš pasívny = nepomáha vôbec. V konečnom dôsledku nejde o to, či niekomu inému pomôžeme alebo nie. Ide iba o to, byť v procese Vedomý a teda: Vieme či chceme pomôcť a ako (koľko) si to môžeme dovoliť?
Prečo človek nebýva ochotný pomôcť alebo zvykne pomáhať až príliš?
Lebo taký má naučený a uložený vzorec z výchovy poprípade zo vzorov, ktoré v minulosti videl. Ego prijalo (výchova) alebo samé vyhodnotilo (cez vzor), že pomáhanie iným je skôr seba zničujúce a tak človek nepomáha. Poprípade sa vo výchove (väčšinou od rodičov, či silný kresťan a i.) naučil, že pomáhať je doslova nutnosť. Tiež je možné, že si človek tento vzorec vytvoril sám aktívnym spôsobom mužského princípu v nás - cez vzor, ktorý videl vo svojom živote.
Príklad:
V detstve sme žili v rodinnej situácií, že sme boli chudobný a potrebovali sme pomoc okolia - no nikto nám nepomohol. Ego na základe jednej a tej istej rovnakej situácie mohlo vytvoriť dva akoby opačné vzorce:
ani ja nebudem nikomu nikdy pomáhať
ja budem pomáhať kde môžem

Každé Ego, ktoré si vytvorí určité presvedčenie (bod A), musí mať zakončenú úsečku aj opačným bodom B ( tzv. protipólnom) a potom sa skoro vždy pohybuje na tejto úsečke. Niekedy pomôžeme a niekedy nie - niekomu pomôžeme a niekomu nie. Ego na základe svojich ďalších súdiacich procesov ( nazvime to zručnosti Ega), až príliš rýchlo vyhodnocuje, že feťák si to nezaslúži a slobodná mamička áno.
Buď dobročinec, nie páchateľ. Zlo_čincom sa vyhýbaj...