ODVAHA a OBDIV 

25/09/2022

Možno je mojím prekliatím a možno darom do hĺbky sa zamýšľať, bádať a filozofovať, ale ako by sám Buddha povedal: "Nie je problém v prichádzajúcich myšlienkach, ale v tom, že si ich človek neuvedomuje." Uvedomujem si svoju aktívnu myseľ a preto si nemyslím, že je pre mňa "brzdou" ba práva naopak, snažím sa svoje aktívne myslenie usmerňovať vedomým zámerom... Či sa mi to darí? Niekedy. :) Ale keďže to robím, robím to často a ešte aj vedome, tak sa stále zlepšujem. Tak teda sa pokúsim opísať svoje myšlienkové pochody lebo možno to niekomu pomôže pochopiť, že nie je cieľom myšlienky nemať, ale si ich uvedomovať a následne ich usmerňovať...

Táto téma na zamyslenie sa ohľadom odvahy a obdivu mi prišla do života cez jeden "ftipný" obrázok na nete. Zjavne sú to úplne iné životné kvality, no v živote každého jednotlivca je potrebné spracovať si témy ODVAHY aj OBDIVU ( aj mnohé iné "témy" samozrejme).

Ja sama si v prvom rade urobím dobré roztriedenie a kategorizáciu. Každú "tému" či skôr "kvalitu" rozdeliť zvlášť na pohľad Ega - mysle (myšlienkové poňatie) a pohľad Duše - citov (emočné poňatie). Keď si témy spracujem zvlášť, snažím sa ich potom prepojiť a pochopiť súvislosti v ich spojitosti. Skoro v každej "téme" hrá úlohu aj strach a túžba.


ODVAHA

Čo je to odvaha? (ako ju ja vnímam?)

Koho / čo považujem za odvážne/ho a prečo?

Čo si o tom / ňom / nej myslím a čo pri tom cítim?

Kedy sa ja považujem za odvážneho a čo si v tej chvíli o sebe myslím, čo cítim?

Ako sa cítim po odvážnom čine a čo "hovorí" moja myseľ?

...

Keď si zodpovieme všetky otázky, ktoré nám napadli ohľadom odvahy, skúsime nájsť odvahe oponenta a s touto "témou" (slovom či kvalitou) urobíme to isté - svojím vedomím ju rozoberieme z hľadiska myšlienok a emócií ZVLÁŠŤ a potom aj spolu ak to ide. Čím viac otázok si úprimne zodpovieme, tým lepšie.

Oponent k odvahe je pre mňa neodvaha (neviem nájsť lepšie pomenovanie) a obe sú previazané strachom. Keď som neodvážna tak ma ovláda strach a aby som mohla byť odvážna musím ovládať svoj strach ja. Preto ak ho mám ovládať, je viac ako potrebné si ho presne zadefinovať. Ak viem zadefinovať čoho sa vlastne bojím, lepšie sa mi "bojuje" s takýmto nepriateľom, ktorého poznám - ideálne do detailu. Najväčší strach plynie z neznáma a neistoty a preto nepoznať svoj strach, je tou najväčšou brzdou pre našu odvahu. Každý má ODVAHU aj STRACH, ale nie každý si je toho vedomý. Kto koná bez vedomia strachu nie je odvážny, ale zväčša naivný alebo hlúpy ( nevedomý - spiaci).

Ak máme rozobratú tému (v tomto prípade odvaha) + oponenta aj to čo ich spojuje (STRACH) z roviny myšlienok a emócií zvlášť, je ideálne to spojiť a rozobrať znova. Aké myšlienkové poňatie strachu vo mne vzbudzuje aké emócie...

S akoukoľvek témou je dobré sa vysporiadať v kľudnom stave a keď potom takáto situácia nastane v "reálnom" živote, že budem mať /chcieť byť za odvážneho tak sa sústrediť na tieto otázky - zvedomovať sa v prítomnosti = snažiť sa zachytiť:

  • Myšlienky pred ODVÁŽNYM činom
  • Myšlienky v ODVÁŽNOM čine
  • Myšlienky po ODVÁŽNOM čine
  • Emócie pred ODVÁŽNYM činom
  • Emócie v ODVÁŽNOM čine
  • Emócie po ODVÁŽNOM čine


OBDIV

Téma obdivu sa mi viaže viac s túžbou, lebo väčšinou obdivujeme to, po čom túžime. ( a máme strach, že taký nie sme a nebudeme) :

Obdiv voči sebe :

  • čo si o tom myslím

  • čo cítim

Obdiv voči druhým :

  • čo si o tom myslím

  • čo cítim

Oponent k obdivu je odpor, znechutenie či skôr pohŕdanie.

Pohŕdanie voči sebe :

  • čo si o tom myslím

  • čo cítim

Pohŕdanie voči druhým :

  • čo si o tom myslím

  • čo cítim

Vedieť si v živote zadefinovať čo obdivujem a čím pohŕdam voči sebe i voči iným (je to to isté :) je kľúčové pre sebapoznanie. Ak si spracujeme samostatne tému ODVAHY (+ strachu) a tému OBDIVU (+túžby) môžeme skúsiť nájsť paralelu medzi nimi.

S ľuďmi, ktorých si až príliš vážime (extrémny obdiv) jednáme viac so strachom a naopak, k ľuďom, ktorými pohŕdame sme až často príliš "odvážny". Je to však skutočná odvaha povedať niekomu, kým pohŕdam, aký je podľa mňa blbec? 

Moje deti doniesli z prvého ročníka úžasnú vetu: "Kto to prvý povedal, na seba to povedal." - koľko pravdy v nej je :) lebo ak hovoríme o druhom ako o .......... , mali by sme si položiť jednu zásadnú otázku. Čo mi to hovorí o mne, že teba súdim tak a tak. Vždy nám najlepšie vedia pomôcť pri spracovávaní rôznych "tém" naše vzťahy a preto odporúčam zodpovedať si otázky:

Koho obdivujem a prečo?

Kým pohŕdam a prečo?

Ideálne je zodpovedať si aj to, v akej oblasti má ten niekto konkrétny môj obdiv alebo pohŕdanie. Pretože v závere ani tak nejde o človeka, ale o to, čím pohŕdame a čo obdivujeme.

Obdivujem (meno) za jeho / jej :

  • múdrosť

  • krásu

  • humor

  • silu a zodpovednosť

Pohŕdam (meno) za jeho / jej:

  • hlúposť

  • aroganciu

  • slabosť

  • lenivosť

Ak obdivujem na iných múdrosť, pripadám si hlúpy? Prečo a v čom?

Ak obdivujem na iných krásu, pripadám si škaredý? Prečo a v čom?

...

Na úplný záver teda ešte raz dodám, že nejde o tých druhých, ale o to, ako môžem cez druhých (vzťahy) spoznať sám seba. Čo si teda myslím a čo cítim sám k sebe, ale zrkadlia mi to iný.

STRACH a TÚŽBA sú dve "sily", ktoré najviac "hýbu" našimi životmi a preto by sme s nimi mali najviac pracovať, pri spracovávaní si akýchkoľvek tém, situácií, emócií, myšlienok, postojov, nálad, názorov.... 

Čoho sa bojíš a po čom túžiš? Vieš to vôbec? Mal by si, lebo iba vo vedomý tkvie skutočná duchovná moc.

...strach a túžba na večnosť previazané....

Share