Osud (ne)existuje
Osud, Boh, Vesmír, Karma vraví: "Takto sa to malo odohrať." (lebo keby sa to malo odohrať inak, tak by sa to aj inak odohralo)
Osud nie je absolútne predurčená "vec" ako sa situácie majú stať. Osud je nekonečné množstvo potencialít, z ktorých "vyberáme" svojím vlastným pričinením pre seba tú najvhodnejšiu podobu. V ezoterickom svete sa totiž rozmohol názor, že Duša si vyberá čo chce zažiť (skôr Duch, ale to je teraz nepodstatné). Je v celku možné, že si "volíme" dopredu (karmicky podmienené) skúšky, ale opísať by sme ich mohli skôr takýmto spôsobom:
zažiť zradu (zradiť / byť zradený)
pochopiť chamtivosť (okradnúť / byť okradnutý)
...
Ak moju blízku osobu zrazí auto, to rozhodne nie je osud. Ak mám mať zážitok PRÍSŤ O BLÍZKU OSOBU, tak sa to môže odohrať v rôznych potencionálnych možnostiach podľa toho, ako si to ja slobodnou voľou v živote vystaviam a pritiahnem (a aj tá osoba, ktorá by potencionálne mala prísť o život). Ak pochopím(e) svoju lekciu, ktorú som si "vybral", tak k naplneniu "osudu" ani nemusí dôjsť. Ak to však nepochopím na prvý krát, skúška sa bude opakovať a to buď rovnakým spôsobom, alebo v akejkoľvek inej potencialite, ktorá je v danom momente pre mňa (aj iných) tá najvhodnejšia.
Ak sa má niečo predurčené odohrať, tak je len na mne, aký postoj k tomu zaujmem v čase (pred)naplnenia. Ak som pracoval na tom, ako vnímam odohrávanie situácií vo svete (nebrať osobne, zvedomené očakávania...) tak aj prijatie náročnej situácie bude pre mňa jednoduchšie alebo dokonca v pochopení a súcite. Ak človek pochopí, že veci sa dejú pre jeho najvyšší záujem, tak prestane popierať, nenávidieť či obviňovať. Možno naozaj prestane aj očakávať a túžiť.
Ak by teda platilo tvrdenie, že osud je aj nie je a ja ho môžem ovplyvňovať, tak potom by sme si mohli zobrať príklad z biblického príbehu Abraháma. Boh ho vyzval, aby obetoval syna Izáka a on to šiel urobiť - tak ho Boh ušetril. Abrahám prijal svoj ťažký "osud", ktorý sa nakoniec nenaplnil. Ak by odmietol, jeho syn by pravdepodobne zomrel inou smrťou. Tak čo bol teda Izákov a Abrahámov osud? Mal otec prísť o syna alebo nie? Asi mal. Ale keďže to Abrahám "spracoval" a prijal ešte predtým než sa to udialo, tak nebolo potrebné, aby sa obetovanie Izáka naplnilo. Asi je nutné prísť k záveru, že OSUD NIE JE ÚPLNE PREDURČENÝ - iba trošku :) a človek ho môže ovplyvňovať tým, ako k nemu pristupuje.
Buď máme predurčené úplne všetko a nemôžme nič ovplyvniť - alebo môžeme ovplyvniť svojím pričinením úplne všetko. Alebo je pravda niekde medzi týmito dvoma tvrdeniami.