Perspektíva ako základ posudzovania

15/11/2022

Čím ďalej som, tým lepšiu mám perspektívu (základ posudzovania) nakoľko vidím viac. Čím viac vidím, tým viac vecí môžem zohľadniť v posudzovaní javov, situácií a zdanlivej reality, ktorú tu žijeme. Perspektíva je najdôležitejšia pri dosahovaní objektívnejších informácií o daných javoch v pozorovaní vonkajšieho sveta.

Predtým než pošlem vnem, ktorý zachytia moje hmotné zmysli (zrak, sluch a i.) do vnútorných centier roviny Duše a roviny Mysle na spracovanie, by som si mal zabezpečiť čo najlepšiu perspektívu = NAD_HĽAD.

Najlepší nadhľad má Pozorovateľ, lebo "sídli" na vrchu hory a ak teda idem až PO VRCH a nenachádzam sa iba na povrchu, získavam lepšiu perspektívu. Väčšinou však súdime práve z povrchu na základe (málo a) malých fragmentov o danom jave či človeku (väčšinou oboje). Tu sa však zvyšuje pravdepodobnosť chybného úsudku, ktorý pochádza z mojich nezvedomených vzorcov a centier Mysle nachádzajúcich sa na jednej strane spektra tejto roviny človeka - rovina Mysle.

Rýchla Myseľ načrie do Pamäte a vytiahne najviac podobný vzorec pochádzajúci z minulosti, ktorý je "vhodný" k danej aktuálnej situácií. Tento vzorec "odošle" do limbického systému, kde sa priradí prislúchajúca emócia (strach, hanba, vina...) k myšlienkovému vzorcu :

  • ak som bol v minulosti vedený čeliť výzvam a vzorec je "túžba prekonať" lebo si verím, že to dokážem, príde odvaha

  • ak som bol v minulosti skôr ponižovaný a vzorec je "to nedokážeš" nastúpi skôr strach

Človek uverí úsudku, ktorý je akýmsi výstupom z roviny Mysle práve preto, že myšlienka potvrdila emóciu a emócia myšlienku = vzorec uložený v pamäti. Ak je vzorec silný (často potvrdzovaný v priebehu života) a zhoda myšlienky a citu je veľká, príde vyhodnotenie = výstup a následne na základe toho konanie či nekonanie:

A, útok

B, útek

C, zamrznutie

D, schovanie

E, vyhýbanie

F - Z

Mali by sme poznať svoje vzorce uložené v centre Pamäti a pokiaľ nevyhovujú našim záujmom - MENIŤ ICH! Na zmenu vzorca je potrebné používať viac tie centrá, ktoré sú od Pamäti "napravo" (viď obrázok 2). Pokiaľ dosiahneme stred (stret) medzi rovinou Duše (emócií) a rovinou Mysle (myšlienok) nachádzame sa vo vedomých citoch = SÚCIT. Súcit nie je láska a už vôbec nie láskavosť či ľútosť.

Stať sa súcitným jedincom - to by malo byť jednou z priorít človeka v tomto živote...

Len pozor na duchovné HOMO_nymá lebo ak človek súdi z povrchu, ľahko si zamení človeka súcitného - HOMO MISERICORS za HOMO PSYCHOPATHIC.

Spodobovanie vzorcov posudzovaných z povrchu je veľkým problémom v spoločnosti a práve preto aj vzniká toľko nedorozumení v komunikácií (vnútornej i vonkajšej).  

Share