Pochopenie Duše
Duchovná gramatika a slovný druh citoslovcia nám dáva dobrý predpoklad a návod na to, ako pracovať s vlastnými emóciami. Citoslovcia majú v duchovnej gramatike úplne iný význam. Kým v pôvodnom "znení" vyjadrujú zvuky ľudí, vecí či zvierat, tak v duchovnej podobe majú vyjadriť city človeka - teda emócie.
CIToSLOVce = slová popisujúce city
Ak má nejaké slovo vyjadrovať zvuk veci, zvieraťa či (z) tela človeka, mal by byť pomenovaný skôr TELOSLOVCE. Teloslovce sú zvuky, ktoré pochádzajú z hmoty. Citoslovce sú slová, ktoré označujú prežívanie Duše.
Duchovné citoslovce môžeme deliť na:
krátkodobé (prekvapenie, znechutenie, odpor....)
dlhodobé (radosť, smútok...)
bezpodmienečné (láska, úcta, vďačnosť...)
Krátkodobé opisujú prežívanie človeka v prítomnej chvíli a nepretrvávajú dlhodobo.
Dlhodobé pretrvávajú hodiny, dni, týždne, mesiace až roky. Opierajú sa o minulosť a teda čerpajú z centra pamäti.
Bezpodmienečné pretrvávajú v čase a priestore bez ohľadu na vonkajšie podmienky. Sú alebo môžu byť stále a nemenné.
Emócie krátkodobé sú "spojené" skôr s rovinou Tela a preto ich na tele môžeme pozorovať - pozri Paul Ekman.
Emócie dlhodobé sú "spojené" skôr s rovinou Mysle a naše centrá v tejto rovine usmerňujú to, ako dlho a v akej intenzite budeme emócie prežívať.
Emócie (skôr životné kvality) bezpodmienečné môžeme dosahovať pomocou duchovnej praxe a teda sú "spojené" s rovinou Ducha a štvrtým kvadrantom. Človek môže pociťovať lásku a vďačnosť aj napriek tragickej udalosti, ktorá nastala vo vonkajšom svete.
Emócie krátkodobé sú "objektívne" ( teda skutočné v danej chvíli) a ako vedecký výskum Paula Ekmana zistil, rovnako sa prejavujú v mikrovýrazoch tela u všetkých ľudí na svete. Treba dodať, že to z čoho som znechutená či šťastná ja, nemusí platiť pre teba... Je síce možné na základe prežívania tela (centrum pudov, reflexov a inštinktov = 1 centrum Mysle) určiť akú krátkodobú emóciu človek cíti, no nikdy nemôžeme zistiť PREČO. Na základe krátkodobej emócie sa bude "príbeh" ďalej vyvíjať s "pomocou" roviny Mysle a ich ďalších centier, no my nevieme nikdy určiť AKO.
Prečo a ako nám teda zostáva skryté v roz_hraní našich Ég (vzťahy JA - TY, JA - MY), ale v kvadrante 1 a 4 (JA - JA, JA - BOH) sa vždy vieme dopátrať objektívnej pravde = skutočnosti prečo to prežívam tak, ako to prežívam.
Naučiť sa pracovať vo svojej rovine Duše je kľúčové pre vlastné duševné zdravie. Každá zložitejšia "vec" má návod použitia a aby sme sa naučili s niečím pracovať, je dobré si túto rovinu popísať, rozdeliť a určiť vzťahy medzi jednotlivými centrami. Keď poznáme "učivo" je možné ísť do praxe.
Súbor = pracovný list