POLE VEDOMIA

Nehmota ako reprezentant Duše sa nám v tomto svete prejaví do hmoty, teda nášho Tela. Telo je dokonalé a má pamäť, ale aj keď má hmota obrovský potenciál, sama život rozvinúť nedokáže. Hmota spoločne s vývojom vedie k vzniku dimenzie "času" a potom sú hmota spoločne s časom prejavené ako "priestor".

Ego ako reprezentant hmoty

Aj živočíchy museli všetko potrebné získať z okolitého prostredia a na tomto princípe stoja základy ega. Pojem ego v duchovnej praxi má však iný význam ako v psychoanalýze. Naše ego sa nedá prekonať pokiaľ ho vnímame ako nepriateľa. Je naším biologickým dedičstvom, a keby ho nebolo, nežil by na Zemi nikto, kto by sa na neho mohol sťažovať. Pokiaľ pochopíme pôvod a význam tohto ega, môžeme ho vnímať ako veľký prínos. Má samozrejme sklony k neovládateľnosti pokiaľ nie je rozpoznané a transcendentované.

Duchovné ego 

Niekedy sa vernosť a oddanosť zvrhnú v prílišnú horlivosť, nadmerné ambície či dokonca fanatizmus. Všetko je to ale výrazom nerovnováhy. Častou chybou je snaha prinútiť energiu kundalini umelými cvičeniami a praktikami k vzostupu. Kundalini rastie do vlastnej príslušnej úrovne automaticky, v súlade s energetickým polom úrovne vedomia, ktoré v človeku prevláda. Pokiaľ chceme duchovnú energiu nútiť manipulatívnymi technikami, môže dôjsť aj k závažným poruchám. Mnoho duchovných "celebrít" propaguje tieto techniky svojimi svedectvami, no prehnaná komercia odhaľuje ich hlavný zámer, ktorým je zisk, popularita a nie podpora duchovného vývoja naivného hľadajúceho. Duchovné ego chápe pokrok ako zisk alebo status a nie ako dar. Túžba po siddhi je varovanie, že duchovné ego hľadá výnimočnosť.

Pole vedomia

Všetko vo vesmíre, dokonca aj letmé myšlienky, sú v bezčasovom poli, ktoré je prítomné všade rovnakou mierou a navždy zaznamenané. Všetko čo sa kedy odohralo, či už fyzicky alebo v myšlienkach, je rovnako dostupné, lebo pole stojí mimo čas a priestor. Neexistuje v ňom žiadne "tu" alebo "tam", žiadne "vtedy" alebo "teraz". Všade je trvalo a plne prítomná plnosť tohto poľa. Hladiny vedomia sú rozložené na stupnici, ktorá začína hodnotou 1 až k hodnote 1000. Tento vrchol dosiahlo v dejinách ľudstva len niekoľko jedincov. Na rozdiel od elektrostatického poľa, ktoré zaniká, je pole vedomia bezčasové a trvalé.

Na úrovniach vedomia nižšie ako 200 sa dá život popísať ako dravý. Energia je získavaná na úkor iných. Práve preto, že na jej získavaní závisí prežitie, sú ostatní vnímaný ako súperi, konkurenti či nepriatelia. Až do úrovne 200 je teda život silne konkurenčný, sebecký, nepriateľský až agresívny a krutý.

Obsah každej úrovne vedomia je ako myšlienková banka riadená konkrétnym energetickým polom príslušnej úrovne. Na každej úrovni sa zhlukujú sebe podobné myšlienky, koncepty, nápady a sú dávané dohromady vplyvom "atrakorového pola". Funguje to podobne ako gravitácia. Myšlienky podobnej váhy a hustoty sú priťahované k sebe.

Duchovná prax

Duchovnému pokroku dodáva energiu náš zámer. Potrebujeme budovať úsilie, rozhodnosť, vytrvalosť a trpezlivosť. Tieto duchovné princípy treba aj začleňovať do všedných dní a spôsobu nášho života. Ak oddeľujeme duchovné chvíle a sú v izolácií od bežného dňa, stáva sa z nich iba niečo čo človek robí, namiesto toho, aby predstavovali súčasť toho čo "je". Mali by sme sa vzdať sa toho čo nás priťahuje aj toho čo nás odpudzuje - takže môže nastať vnútorný mier. Čím menej máme v sebe chcenia, tým ľahší a spokojnejší život žijeme. Nejde však o to vyhýbať sa bohatstvu. Tento prístup pohŕdania bohatstvom je rovnako mylný ako túžiť po ňom. Pokiaľ sú pokryté základné fyzické potreby, schopnosť prežívať šťastie nezávisí na vonkajších faktoroch.

Cieľom spokojného života je naučiť sa prijímať to, čo situácie prinášajú a nehodnotiť ich. To je aj princíp ZEN buddhizmu, ktorý je absolútne bezhodnotový. Vo vysokých stavoch vedomia nám začína byť čoraz viac jasné, že každá situácia je TAKÁ, AKÁ JE. Všetko je svojím vlastným zmyslom a všetko prijímame bez komentárov. Nemusíme ani súhlasiť či vytvárať si dualistické pozície vo forme názorov. Človek bez snaženia plynie životom, opúšťa chcenie aj posudzovanie. Neodporovanie vedie k nepripútanosti, nie ku stiahnutiu a teda neznamená ignorovanie skutočnosti alebo jej popieranie. Ak sme v stave neodporovania, skutočnosť vnímame a pozorujeme, ale nie sme emocionálne zaangažovaný. Je to sloboda našej duše.

sloboda tela + sloboda mysle + sloboda duše = sloboda ducha (stred?)

Výpisky boli z knihy Vzostup po úrovniach vedomia od Davida R. Hawkins, M.D., PH.D. ktorý jednotlivé úrovne vedomia popisuje v samostatných kapitolách a venuje priestor nielen všeobecným definíciám a prejavom, ktoré reprezentujú danú úroveň, ale aj problémom pri prekonávaní daných úrovní a teda dáva jasné a stručné návody pre našu duchovnú prax.

Knihu odporúčame zakúpiť ako metodickú príručku a spolu s buddhistickými "návodmi" zaviesť do praxe našich všedných dní...