Poľnohospodárska a priemyselná revolúcia

Poľnohospodárska revolúcia síce zabezpečila väčšie množstvo dostupnej potravy ľudstvu, ale to neznamenalo lepšiu stravu alebo viac voľného času. Podstatou poľnohospodárskej revolúcie bolo uživiť viac ľudí, hoci za horších podmienok. Lovci a zberači konzumovali zdravšiu stravu, pracovali menej hodín, trávili čas rozmanitejšie a preto ich menej ohrozovali choroby.

Keď ženy prestali kočovať, mohli rodiť každý rok. Dojčatá sa odstavovali skôr, pretože ich mohli kŕmiť ovsenou kašou. Lenže nikto si neuvedomoval, čo sa deje. Každá ďalšia generácia žila rovnako ako ich rodičia, len trochu efektívnejšie. Ľudia nedokázali celkom odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí. "Zlepšenia", ktoré mali život uľahčiť, len pridávali farmárom ďalšie bremená. Trvalo celé generácie, kým si ľudia uvedomili, že veci nefungujú podľa plánu, a vtedy si už nikto nepamätal, že by niekedy žili inak.

Stáva sa nám to dodnes. Koľko mladých maturantov ide študovať právo, a potom sa zamestná v prestížnych firmách len preto, lebo si myslia, že ak budú pracovať ako blázni, pôjdu do dôchodku v 35 rokoch a budú sa venovať svojim skutočným záujmom. Keď však dosiahnu tento vek, majú na krku hypotéky, deti v drahých školách, domy na predmestiach, takže potrebujú aspoň dve autá, a pocit, že život nestojí za nič, ak nemáte v pivnici dobrý cabernet a na stole kvalitnú kávu.

Jedným zo železných zákonov histórie je, že z luxusu sa obvykle stane nutnosť, a z nej vyplynú nové povinnosti. Keď si raz ľudia zvyknú na určitú vymoženosť, začnú ju brať ako samozrejmosť a už s ňou počítajú. Potom dospejú do bodu, keď bez nej nedokážu žiť.

Kedysi, v časoch papierovej pošty, ľudia zvykli písať listy len vtedy, ak mali niečo dôležité. Očakávali sme podobne premyslenú odpoveď. Dnes dostávame denne desiatky e-mailov a všetci očakávajú, že odpovieme okamžite. Mysleli sme si, že šetríme čas, ale namiesto toho sme si zrýchlili bežecký pás. Príbeh pasce luxusu nám dáva významnú lekciu. Snaha ľudstva o ľahší život spustila nesmierne silné zmeny, ktoré transformovali svet spôsobom, aký nikto nepredpokladal a ani nechcel.

Práve farmárčenie umožnilo taký obrovský a rýchly populačný nárast, že by sa už žiadna veľká poľnohospodárska spoločnosť nemohla uživiť, ak by sa vrátila k lovu a zberu. Nám sa dnes môžu zdať starovekí farmári chudobní, ale typická rodina poľnohospodára vlastnila vtedy viac predmetov ako celý kmeň kočovných lovcov. Poľnohospodárska revolúcia pripútala ľudí k "svojmu domu" a oddelila ich od susedov, takže sa stalo psychologickým znakom človeka, že bol omnoho viac úzkoprsejší ako lovec. Kočovníci si obvykle nelámali hlavu tým, čo bude o týždeň alebo o mesiac. Farmári však začali plánovať na roky, ba dokonca desaťročia vopred. Vďaka tejto revolúcií sa budúcnosť stala dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Farmári na ňu museli neustále myslieť a museli sa na ňu pripraviť. Obavy z budúcnosti zásadne ovplyvnili spôsob myslenia už od počiatkov poľnohospodárstva.

Peniaze, ich význam, vznik a vývoj

Lovci a zberači nepoznali peniaze. Každá skupina lovila, zbierala a vyrábala takmer všetko, čo potrebovala, od mäsa až po lieky, od topánok po kultové predmety. Jednotlivý členovia skupiny sa mohli špecializovať na rôzne úlohy, ale svoj tovar a služby užívali navzájom. Skupina tak bola ekonomicky nezávislá. Ak nie je skupina sebestačná a potrebuje vymieňať tovary a služby s inými, je jednoduchšie vymieňať za všeobecne uznávanú hodnotnú vec (jačmeň, mušle, kovy, neskôr peniaze, teraz čísla v počítačoch).

Niekedy dávno mal jačmeň aspoň skutočnú biologickú hodnotu. Mohli ste ho zjesť, avšak nebolo jednoduché ho skladovať a prenášať. Zásadný zlom preto nastal, keď ľudia začali dôverovať peniazom, ktoré nemali reálnu hodnotu, ale dali sa lepšie skladovať a prenášať. V Mezopotámií to bol strieborný šekel. Keďže sa nedal zjesť, vypiť, obliecť a nedalo sa z neho ani nič vyrobiť, mal čisto kultúrnu hodnotu. Z platenia kovmi sa nakoniec zrodili prvé mince. Mince mali značnú výhodu, pretože sa nemuseli vážiť pri každej transakcií. Vyrazená značka potvrdzovala ich presnú hodnotu a bola tak podpisom určitej politickej autority, ktorá garantovala hodnotu mince. Treba dodať, že falšovanie sa v týchto dobách trestalo mučením a smrťou.

Vznik jednej peňažnej zóny, ktorá prekračovala národné, náboženské a kultúrne hranice, spočíval v zjednotení Afro-Ázie, a napokon celej planéty, do jedinej ekonomickej a politickej sféry. Ľudia naďalej rozprávali rôznymi jazykmi, poslúchali rôznych panovníkov, uctievali rôznych bohov, ale všetci verili v zlato a striebro, a teda aj v zlaté a strieborné mince.

Peniaze nám umožnili rýchlo a ľahko porovnať hodnotu rôzneho tovaru a bolo to značné uľahčenie pre obchod a expanziu. Treba si však uvedomiť, že dnes je vyše 90 % všetkých peňazí iba na počítačových serveroch. Keď sú ľudia ochotní vymieňať tovar a služby za elektronické údaje, je to ešte lepšie ako ligotavé mince či šuštiace bankovky. A tak trendy hovoria jasne - zrušiť hotovosť!

Peniaze, národy či právo - to všetko funguje iba preto, že tomu väčšina verí a dodržiava tieto "pravidlá" a rovnako je to aj s tými ľudskými právami. Pravdou je, že Homo sapiens nemá žiadne prirodzené práva presne tak, ako ich nemajú pavúky, hyeny a šimpanzy. Je to imaginárny poriadok, ktorému neustále hrozí kolaps, pretože závisí od mýtov a mýty miznú, akonáhle v nich ľudia prestanú veriť.

Imaginárny poriadok

Na zachovanie imaginárneho poriadku je potrebné neustále a horlivé úsilie, ktoré sa niekedy pretavuje do podoby násilia a donucovania. Armády, policajné zbory, súdy a väznice nepretržite pracujú na tom, aby donútili ľudí konať podľa imaginárneho poriadku.

Existujú tri faktory, ktoré ľuďom bránia uvedomiť si, že poriadok, ktorý organizuje ich životy, existuje iba v ich fantázií:

• imaginárny poriadok sa odráža v materiálnom svete

• imaginárny poriadok formuje naše túžby ( zrodil sa doslova "trh zážitkov" na ktorom je založený aj moderný turistický priemysel)

• imaginárny poriadok je intersubjektívny

Objektívne je niečo, čo existuje nezávisle od ľudského vedomia a ľudskej viery.

Subjektívne je niečo, čo existuje v závislosti od vedomia a viery jednotlivca.

Itersubjektívne je niečo, čo existuje v rámci komunikačnej siete, ktorá prepája subjektívne vedomie mnohých jednotlivcov. Ak jeden jednotlivec svoju vieru zmení, alebo dokonca zomrie, nemá to takmer žiadny význam. Ak však väčšina jednotlivcov siete zomrie alebo zmení svoju vieru, intersubjektívny fenomén sa zmení alebo zmizne. Dopad na svet preto môže byť obrovský a tak je v dnešnom svete doslova "žiadúce" používať donucovacie prostriedky, vymieľanie mozgov a šírenie strachu....

Humanizmus je mýtus

Humanistické náboženstvá uctievajú ľudstvo a humanizmus je viera, že Homo sapiens má jedinečnú a posvätnú podstatu, ktorá sa zásadne líši od podstaty všetkých ostatných živočíchov a iných javov. Hlavným prikázaním humanizmu sú "ľudské práva".

Socialistický humanizmus má kolektívny charakter a snaží sa o rovnosť medzi všetkými ľuďmi.

Liberálny humanizmus sa snaží skôr o maximálnu možnú podobu jednotlivých ľudí.

Evolučný humanizmus zastávali najmä nacisti, ktorí verili, že ľudstvo nie je niečo univerzálne a večné, ale ide o meniaci sa druh, ktorý sa môže buď vyvíjať alebo degradovať. Hlavnou ambíciou nacistov bolo chrániť ľudstvo pred degradáciou a podporovať jeho progresívnu evolúciu. Preto tvrdili, že árijskú rasu, najpokročilejšiu formu ľudstva, treba chrániť a podporovať, kým degenerované druhy Homo sapiens, ako Židia, Rómovia, homosexuáli a duševne chorí, sa mali dať do karantény a vyhubiť.

Priemyselná revolúcia a vek konzumu

V stredovekej dielni vyrobil každý obuvník celú topánku, od podrážky až po pracku. Ak jeden obuvník do práce meškal, nezdržalo to ostatných. V modernej pásovej výrobe obuvi obsluhuje každý pracovník stroj, ktorý vyrába len jednu malú časť topánky, a tá sa potom posunie k ďalšiemu stroju. Priemyselná revolúcia urobila z časového rozvrhu a montážnej linky vzor pre takmer všetky ľudské aktivity. Krátko potom, ako továrne vštepili ľudskému správaniu svoje časové plány, prijali presný rozvrh aj školy, nemocnice, štátne úrady a obchody. Rozvrh sa stal naším pánom.

V stredovekých mestách boli obvykle jedny vežové hodiny a aj tie boli často nepresné. Keďže neboli v meste žiadne iné, ľuďom na tom príliš nezáležalo. Dnes má jedna rodina doma viac hodiniek ako mala celá stredoveká krajina.

Sme otrokmi času a konzumu a nazývame to pokrok.

V priemyselnej revolúcií vznikla doslova záplava nových produktov a po prvý krát v ľudskej histórií začala ponuka prevyšovať dopyt. Vznikol úplne nový problém: Kto bude všetky tie veci kupovať? Keďže moderná kapitalistická ekonomika musí výrobu neustále zvyšovať, aby prežila - vznikol konzuizmus.

Konzuizmus vníma spotrebu stále väčšieho množstva produktov a služieb ako pozitívum. Podporuje ľudí v tom, aby si dopriali, rozmaznávali sa a dokonca sami seba zabíjali nadmernou konzumáciou. Šetrnosť sa stala chorobou, ktorú treba vyliečiť. Konzuizmus, spoločne s populárnou psychológiou ("Nevzdávaj sa!"), vynaložil veľké úsilie, aby presvedčil ľudí, že pôžitkárstvo je dobré a šetrnosť nás obmedzuje.

Kapitalistická a konzumná etika má dve základné prikázania. Najvyšším prikázaním bohatých je "INVESTUJ!" a najvyšším prikázaním pre nás ostatných je "NAKUPUJ!". Väčšina ľudí dnes úspešne spĺňa kapitalisticko- konzumný ideál. Nová etika sľubuje raj za podmienky, že bohatí ostanú chamtiví a naďalej budú svoj čas venovať veľadeniu svojho majetku, a masy ponechajú voľný priebeh svojmu pokušeniu a túžbe - budú nakupovať stále viac a viac. Toto je prvé náboženstvo v histórií, pri ktorom stúpenci skutočne robia to, čo sa od nich žiada. A odkiaľ vieme, že sa naozaj dostaneme do raja? Videli sme to predsa v televízii.

Výpisky a celé úryvky boli z knihy Sapiens od Yuval Noah Harari. Táto kniha mi v mnohom otvorila oči a verím, že priniesla v tomto krátkom úryvku mnohé uvedomenia i vám. V neposlednom rade chcem citovať aj pasáž o budhizme, kde autor krásne vystihol podstatu tejto náuky:

"Ústrednou postavou budhizmu nie je boh, ale človek, Siddhárta Gautama. Bol dedičom kráľovstva približne okolo roku 500 pred Kr. Mladého princa hlboko zasiahlo utrpenie, ktoré videl okolo seba. Videl, že mnohí trpia nielen príležitostnými katastrofami, ako sú vojna a mor, ale aj úzkosťou, frustráciou a nespokojnosťou. Všetko sú to súčasti ľudského bytia. Ľudia si hromadia bohatstvo a moc, získavajú vzdelanie a majetok, vychovávajú synov a dcéry a stavajú domy a paláce. Lenže nech dosiahnu čokolvek, nikdy nie sú spokojní. Tí, ktorí žijú v chudobe, snívajú o bohatstve. Tí, ktorí majú milión, chcú dva. A tí, ktorí majú dva milióny, chcú desať. Často ani bohatí a slávni nie sú spokojní. Aj ich prenasledujú neustále starosti a obavy, až kým všetko to trápenie neukončí smrť. Všetko čo si človek nahromadil, sa rozplynie ako dym. Život je ako nezmyselné preteky.

Ako tomu možno uniknúť?

Gautama našiel cestu von z tohto blúdneho kruhu. Ak myseľ pri prežívaní príjemného či nepríjemného pochopí veci tak, ako sú, nenastane utrpenie. Ak zažívate smútok, ale netúžite, aby sa pominul naďalej ho cítite, ale netrpíte ním. V smútku sa dá dokonca nájsť bohatstvo. Ak prežívate radosť, ale netúžite, aby pretrvala a inzenzívnela, budete ju pociťovať, ale nebude vás to znepokojovať. Utrpenie tak pochádza z túžby a jediný spôsob ako sa oslobodiť od túžby, je vycvičiť myseľ, aby prežívala realitu tak, ako je.

Gautama založil meditačné techniky na súbore etických pravidiel, ktoré mali ľuďom pomôcť zamerať sa na skutočné zážitky a vyhýbať sa túžbam či fantáziám. Svojim nasledovníkom kázal vyvarovať sa zabíjania, sexuálnej promiskuity a krádeží, pretože to sú činy, ktoré zapaľujú oheň túžby (po moci, zmyslovom potešení a bohatstve). Keď sa plamene celkom uhasia, túžbu nahradí stav dokonalej spokojnosti a vyrovnanosti, známy ako nirvána ( čo doslova znamená "uhasenie ohňa"). Tí, ktorí dosiahli nirvánu, sú dokonale oslobodení od utrpenia. Zažívajú realitu s najvyššou jasnosťou, bez fantázií či bludov. Hoci stále pravdepodobne zažívajú nepríjemnosti a bolesť, nespôsobuje im to utrpenie. Človek, ktorý netúži, nemôže trpieť."

Budhistická náuka je niečo, čo mne osobne veľmi pomohlo a rozhodne odporúčam si naštudovať toto učenie. V mnohom vidím prepojenie na odkazy od Ježiša Krista, no žiaľ cirkev toto učenie značne pokazila...