Pravidlá intersubjektívnej reality

Pre pochopenie fungovania intersubjektívnej reality (štát, VÚC, iná, kľudne aj obchodná spoločnosť) a jej dobré spravovanie (tým sa myslí smerovanie a udržanie), by sme si mohli brať príklady zo starodávnych civilizácií. V Egypte napríklad slúžila na rozdelenie spoločnosti pyramída, aby každý rozumel kde má svoje miesto a aká je jeho úloha. Aj v hinduizme panoval podobný princíp a jednotlivé kasty, mali veľmi podobné rozdelenie. Zatiaľ čo v hinduistickej spoločnosti panovala celospoločenská zhoda, kde nebolo možné sa z jednej kasty dostať v priebehu života do druhej, tak v Egypte boli naklonený tomu, aby každý mal právo svojím vlastným pričinením postúpiť v hierarchií vyššie. Teda až na otrokov, ale aj tu evidentne mohla nastať akási výnimka, čo nám potvrdzuje biblický príbeh Jozefa, ktorého bratia predali do otroctva v Egypte. Z najspodnejšej vrstvy sa dostal na úroveň faraóna, alebo skôr tesne pod neho a bol vysoko postaveným členom tejto spoločnosti. Mal právo rozhodovať a zastupovať tak výkonnú či zákonodarnú moc ako ju chápeme v spoločnosti dnes.

Keď človek nerozumie systému v ktorom žije, ako ho môže funkčným spôsobom spravovať alebo aspoň napĺňať funkciu "stupienka" v ktorom sa nachádza? Ak nerozumie jednotlivým stupienkom a ani tomu, čo majú v spoločnosti zabezpečovať, tak nevie ani posúdiť či iní predstavitelia "stojaci" na týchto stupienkoch (najmä tých hore), napĺňajú svoje funkciu správne a teda v prospech tých, čo sú nižšie.

Ak človek nerozumie tak sa bojí, hnevá a túži. Ak človek nerozumie tak obviňuje. Obviňuje seba či iných, aj samotného Boha. Ak však človek nie je vedomý, ako môže žiť naplnený život? Prežíva zo dňa na deň vo viere, že zajtra možno bude lepšie. Aby však zajtra mohlo byť lepšie, potrebujeme byť dnes o trochu viac vedomý a uvedomelý ako včera. Jednotlivcov v spoločnosti treba vzdelávať a informovať tak, aby porozumeli a mohli svoju funkciu v spoločnosti zastávať čo možno najlepšie, nie len pre svoj vlastný prospech, ale v prospech nás všetkých.

Intersubjektívna realita je čistá ilúzia a vyznať sa v ilúzií rozhodne nie je jednoduché. No aj v tomto "rozhraní" platia určité pravidlá, ktoré dnes vieme dobre popísať aj vysvetliť. Len akosi nie je vôľa, vysvetliť ľuďom to, ako by mal systém fungovať a prečo. Rovnako sa nevysvetľuje ani to, čo by mala ktorá zložka v spoločnosti zabezpečovať. Ak by totiž občan dostatočne rozumel tomuto rozhraniu nášho života (3 kv - život v komunite či väčšej spoločnosti = intersubjektívna realita = štát) mohol by sa dožadovať, aby predstavitelia - najmä v pozícií faraónov, vykonávali svoju funkciu svedomito a dobre, v prospech všetkých, ktorý sa nachádzajú nižšie, pod vrcholkom.

Preto by takéto inštitúcie (intersubjektívne reality) mali viesť najmä tí z nás, ktorí majú danosti od Boha pracovať v racionalite myslenia (analytickosť, logika, stratégia, kategorizácia...) a rovnako vedia byť súcitný ( na základe mravnosti, ktorú ponúka a učí v spoločnosti cirkev - ha ha) a tak chápať podstatu ľudského života z opačnej strany, zo strany energií, emócií a duševného či duchovného naplnenia.

Ak si faraón neplní svoju funkciu - dobre vládnuť svojmu ľudu, mal by byť zvrhnutý. Lenže keď nemáme Elity, ktoré by ho (ich) nahradili pretože nerozpoznávame skutočnosť, tak je úplne zbytočné mrhať svoju energiu na výmenu figúrok, ktoré budú aj naďalej pokračovať vo svojich šarádach. Venujme preto svoju energiu učeniu a vzdelávaniu sa, ako má vlastne fungovať spoločnosť, aké máme nástroje v tomto "rozhraní" a čo by mal tento kvadrant napĺňať v individualite aj kolektivite našich životov. Až keď porozumieme, môžeme zodpovedne vybrať zástupcov, ktorý preukážu zručnosti a vedomosti a rovnako aj MRAVNOSŤ a ČESTNOSŤ svojich zámerov jednať v záujme celku, ktorého sú aj ony súčasťou. Až keď my dospeláci porozumieme ako sa má riadiť štát, môžeme tieto vedomosti predať naším potomkom, aby aj oni mohli vyberať svojich zástupcov na spravovanie krajiny svedomito a vedome. Pretože s_vedomie je vedomie a čím vyššie po_vedomie tým väčší záujem byť svedomitý. Až sa raz dostaneme do nadvedomia, kde odpustíme aj všetkým spiacim. 

Kompas času je mini séria z dielne ČT a ja nerozumiem prečo tento materiál nepoužívame v školskom systéme. Nič nám však nebráni pozerať jednotlivé epizódy ako rodinný večerníček, aby sme pochopili našu ľudskú minulosť v celku. A to nie len my, ale najmä naše deti, ktoré čím ďalej tým viac trpia depresiami z nezmyselnosti života.