Prečo štát nefunguje a ako by mohol...

Štát je intersubjektívnou realitou a pokiaľ nepochopíme čo to je, a ako to funguje, nemôžeme vedome budovať spoločnosť v akej by sme chceli žiť, ale sa len nechávame "vláčiť" v systéme. Vysvetlenie a vhľad to témy Čo je to intersubjektívna realita si prečítate v krátkom článku tu. V tomto článku si povieme niečo o nástrojoch. 

Intersubjektívna realita (štát) musí byť dobre rozčlenená a každá časť musí mať jasne definovaný zmysel a teda ciele, ktoré má napĺňať. Až potom sa môžeme zaoberať tým, ako správne v týchto menších zoskupeniach fungovať a aké zvoliť nástroje. Najzásadnejší nástroj pre fungovanie akejkoľvek intersubjektívnej reality (štát či firma) je rozumné a jasné kategorizovanie všetkého čo sa len dá. Ak máme dobré kategorizovanie v dobrom rozčlenení, ľudia sa v tom vyznajú a to je hlavným cieľom. Mať občanov, ktorí vedia na čo štát je, ako systém funguje, aké má ciele a kade sa tam pôjde.

KATEGORIZOVANIE

Kategorizovanie slúži na ďalšie triedenie systému. Iba človek dokáže pochopiť intersubjektívne pravidlá a dodržiavať ich. Ak je kategorizácia nesprávne vedená a človek sa nevyzná v systéme, má tendenciu nezasahovať a nechať veci/situácie plynúť akosi samovoľne (v pozadí potom "ťahajú" za nitky tichý režiséri). Kategorizovať môžeme buď systém samotný, veci a služby v ňom alebo ľudí. Práve kategorizácia ľudí v systéme je najdôležitejšia a na tento účel nám slúžia rôzne tituly, ocenenia či iné zásluhy. Ak sa stane systém kategorizovania ľudí neprehľadný tým, že máme veľké množstvo otitulovaných (napr. Mgr.), bude pre bežných členov skupiny (občanov) ťažké identifikovať tých, ktorý majú právo takýto titul nosiť a sú relevantným zdrojom informácií. Kvalitné (náročné) školstvo by malo ponúkať túto kategorizáciu ľudí už od základných škôl a najviac náročné by malo byť vysoké školstvo. Pokiaľ nám toto nefunguje a každý chce a má vysokoškolský titul - stáva sa tento titul (najmä Mgr.) skôr deštruktívnym pre spoločnosť, pretože ho členovia neberú v úvahu. Ak spoločenstvo prestane dôverovať kategorizácií ľudí na základe titulov, začína veriť kde komu, kto rozpráva populisticky či inou hovorenejšou rečou a nepočúva viac odborníkov.

SPRÁVNE FUNGUJÚCE KATEGORIZOVANIE:

- nám musí zabezpečiť nemožnosť kúpiť si označenie kvality. Bežný člen (občan) sa tak bude môcť spoľahnúť na relevantnosť tohto označenia.

NESPRÁVNE FUNGUJÚCE KATEGORIZOVANIE:

- predaj titulov a označení bez zásluh (úplatkárstvo, klientelizmus) vnáša do systému chaos a nemožnosť rozlíšiť kvalitné od nekvalitného či relevantnosť ľudí, ktorí majú (by mali mať) v systéme významné postavenie.

ZABEZPEČENIE SPRÁVNEHO FUNGOVANIA KATEGORIZOVANIA:

Ak sa školstvo platí z daní všetkých, mali by sme ako spoločnosť trvať na tom, aby bolo od základov kvalitné alebo  aspoň dodržiavalo zásady kategorizovania = známkovanie, SPRÁVNYM SPOSOBOM. Nie je možné, aby na priemernej dedinskej škole bolo 20% jednotkárov (nebodaj čistých), nie je možné, aby na jednej vysokej škole študovalo v prvom ročníku 1000 študentov. Pri takýchto zisteniach by nástroj kontroly (Ministerstvo) malo podniknúť kroky na overenie fungovania systému a dodržiavania správneho kategorizovania. Ak Ministerstvo zistí, že v danej škole je vysoká koncentrácia géniov a hodnotenia (20% jednotkárov) sa zakladá na objektívnom posudzovaní žiakov, je nutné zvýšiť náročnosť vzdelávania alebo v danej lokalite vybudovať štátnu pôrodnicu - pre rodenie sa geniálnych detí :). Ak sa zistí, že vysoká škola dokáže vzdelať 1000 študentov prvého ročníka v zodpovedajúcej a zodpovednej kvalite, bude riaditeľ takejto školy menovaný za samotného Ministra. Ak sa však zistí, že riaditelia týchto škôl sú zapredanci (prijímali úplatky), podliehajú klientelizmu (zvýhodňujú určité deti) alebo nevedia systém školy riadiť dobre a kvalitne, budú ODVOLANÝ!!! Ministerstvo má tvoriť pravidlá a obsahovú náplň a rovnako zodpovedá za správny chod a ich dodržiavanie. Ak si však neplní základné povinnosti, možno môže spoločnosť fungovať aj bez takéhoto ministerstva a ušetrené peniaze rozdať radšej ľuďom, ktorí si budú sami zabezpečovať vzdelanie detí. Financujeme obrovský kolos (štát), ktorý robí viac škody než by nám pomáhal a občanov to vôbec nezaujíma. Systém zlyháva vo všetkých oblastiach a my ho naďalej platíme a podporujeme. Radšej systém nemať ako ho mať od základu zlý a utápať v ňom MNOHO peňazí. Práve školstvo je ten prvý pilier, ktorý by sme mali postaviť na nové základy a nové pravidlá, pretože vychováva našu budúcnosť.                                                                                                                                                                                                              ŠKOLSTVO má mať viacero úloh, najviac má však zastupovať tieto:

• rozvíjať deti 4 hlavnými smermi (vzdelanie - myseľ, kreativita - duša, zodpovednosť - za seba = seba rozvoj, etika - voči všetkým = duchovnosť, ktorú by mala zabezpečovať cirkev nakoľko je platená z daní - no nedeje sa tak!!! - ODVOLAŤ = odluka cirkvi od štátu!!!)

• vytvoriť bezpečný priestor pre stretávanie sa detí (tvorba vzťahov a emočná zrelosť)
• kategorizovať a viesť deti tak, aby potenciál každého jedného mohol byť využitý čo najviac v jednej zo štyroch oblastí ( ostatné tri oblasti mať rozvinuté v základoch)
• odhaľovať mimoriadne nadané deti a to sa dá docieliť správnym a spravodlivým kategorizovaním

Ak školstvo nezačne aktívne vyhľadávať ELITY NÁRODA, tak zaniknú v dave. Potom nás aj naďalej budú viesť hlupáci a zapredanci. Občan musí žiadať dobré fungovanie hlavného nástroja pre dobré fungovanie štátu - KATEGORIZOVANIA už od začiatku vývoja života = detí v škole. Deti netreba známkovaním porovnávať, ale rozpoznať tých skutočne nadaných a venovať im zvýšenú pozornosť tam, kde ju potrebujú a kde to padne na úrodnú pôdu pre celé štátne zoskupenie. Keď ich v detstve budeme správne viesť my, tak nás môžu neskôr, správne viesť ony.

2. INFORMOVANIE

Druhým dôležitým nástrojom pre intersubjektívnu realitu je čestné, rozumné a čo najviac pravdivé informovanie spoločnosti a teda všetkých občanov. Túto úlohu zastávajú najmä VEREJNO-PRÁVNE MÉDIÁ, ktoré rovnako ako vzdelávanie platíme všetci a tak by sme aj mali očakávať nejakú kvalitu alebo aspoň pravdu "na stole". Ak však nemáme dobre spracovanú kategorizáciu a nedodržujú sa čestné pravidlá kategorizovania (známkovanie, prideľovanie titulov), tak občan nemá možnosť rozlíšiť vo verejno-právnom priestore neodborníkov od odborníkov, ktorí by mali podávať vyhlásenia a názory k daným spoločenským témam. Média sú veľkým problémom ak sú zneužívané v prospech malej skupiny a informujú tendenčne, pretože práve média vedia vysoko efektívne manipulovať s verejnou mienkou. Kým v prvom nástroji sú veľmi dôležitý učitelia a vyučovací proces tak v tomto nástroji informovania sú najviac dôležitý novinári, moderátori a ich obsahová náplň, ktorú ponúkajú ľudu. Ak však pracovníci tohto nástroja nie sú čestný a múdry (alebo aspoň čestný!), je nutné doplniť do systému aj pokuty a tresty. Ak sa potom dokáže, že niektorí novinár, vedúci správ alebo samotné médium (rádio, televízia) informovalo nepravdivo alebo si pri zásadných spoločenských témach neoverilo fakty, bude mu udelená pokuta alebo iný primeraný trest.

3. MÚDRE VEDENIE 

Obsadzovanie zásadných funkcií v systéme (riaditeľ, minister...), nám môže fungovať iba ak máme z čoho vyberať a školstvo nám pripravuje vhodných kandidátov. Keď bude potom investigatívna žurnalistika kvalitná a čestná, bude nám v RTVS predstavená skutočná ELITA, z ktorej je možné vyberať a voliť tých, ktorí by nás mali viesť.

4. DODRŽIAVANIE PRAVIDIEL

Práve múdre vedenie by malo tvoriť múdre pravidlá a investigatívna žurnalistika by mala byť tým "strážnym psom". Ale nič z toho nie je. Ak nám zlyháva zmysluplné rozčlenenie, spravodlivé kategorizovanie a nekompromisná investigatíva, do postov vedenia sa dostávajú zapredanci a hlupáci. Hlupáci ani nevedia komu/čomu posluhujú, ale sú spokojný so svojím postom a nezaujíma ich spoločenská zodpovednosť voči iným. Zapredanci sú možno múdrymi ľuďmi, ale sú to chamtivci, ktorí vedia, že škodia systému pre svoj vlastný prospech.

Dnešný systém je však prehnitý skrz na skrz a klamár kryje zlodeja (poprípade opačne). Kto sa nedá kúpiť bude zosmiešnený a keď sa to nepodarí, môžeme pristúpiť k inému odstráneniu z verejného sektora. Tak funguje náš dnešný systém a preto pravidlá, ktoré vôbec nepomáhajú utvárať a kontrolovať štátne zriadenie v prospech väčšiny, by sa mali pretransformovať. Zmeny v spoločnosti musia byť zásadné a absolútne lebo kozmetické úpravy nepostačia na to, aby sme chorobu odstránili keď už metastázovala do všetkých oblastí.

Veľké intersubjektívne reality nemajú šancu fungovať dobre. Mnohé výskumy hovoria jasne: 30 000 ľudí v jednom "meste" je ideálny počet a takéto celky by sme mali chcieť zriaďovať a viesť čo najviac samostatne. Štátne zoskupenia ako NÁRODNÁ RADA by mala byť zložená zo zástupcov týchto jednotlivých malých celkov, ktoré by hájili práve tie regionálne záujmy. Nie je možné, aby drvivá väčšina členov sediacich na kopci v hlavnom meste bola z hlavného mesta - toto je absolútne zlé rozčlenenie už od základu! Celý volebný systém je zle nastavený a zlé sú aj pravidlá. O jednotlivých členoch sa radšej nebudem vyjadrovať nakoľko to nemá byť politický článok, ale ozrejmenie toho, aké nástroje využívať pre dobré fungovanie v abstraktnej realite.