Rozpoznanie podstaty

Naše vnútorné zvieratko hľadá vo vonkajšom svete presne to, čo chýba nášmu vnútornému dieťatku.  Lebo to čo ti chýbalo ( a stále chýba) v živote, hľadáš vo vonkajšom svete úplne "prirodzene". Treba vedieť, že ak si TO dopĺňaš zvonku, nechápeš podstatu. Človek, ktorý napríklad nemal materinskú lásku, hľadá partnera, ktorý mu ju bude dávať. A je jedno, že je to len obchod. Ochotne platíme dokiaľ máme z čoho...

Matka má vychovávať a dávať ( s láskou) = MATKA - LÁSKA - VÝCHOVA

Otec má  ukazovať a prijímať (s úctou) = OTEC - ÚCTA - VZOR

Prikázania hovoria:

"Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!"  

"Cti otca svojho i matku svoju."

Majú však tieto prikázania na mysli našich biologických rodičov? V prvom prikázaní je určite myslený Otec - Boh - Vesmír, ktorého máme všetci milovať telom (hmotou) = srdcom, dušou (nehmotou) = duchovným srdcom a mysľou. Druhé prikázanie je však diskutabilné. Mnohí z nás síce poznajú svojich biologických rodičov z tohto života, ale mnohí ich nepoznajú. Za život aj tak vďačíme niečomu vyššiemu, niečomu čo nás presahuje a naša biologická mama sa "iba" dobrovoľne rozhodla nosiť nový život vo svojej maternici. NAOZAJ VEDOMÉ RODIČOVSTVO je ojedinelým javom, ale deje sa čoraz viac a z takýchto partnerstiev sa rodia zázračné deti, ktoré budú môcť "zachrániť" svet v ktorom žijeme. 

Nemusím teda poznať svojich rodičov a predsa mi prikázanie hovorí, že si ich mám vážiť a milovať ich. Nielen biologických ale aj tých, ktorých máme všetci spoločných. Duchovný OTEC = Boh/Vesmír a Pozemská MATKA = Atómy/Hmota. Pretože každá jedna žijúca bytosť môže žiť tento život iba vďaka hmote - svojmu telu, ktoré sa formovalo po milióny rokov do dnešnej podoby. Evolúcia ľudstva je nepopierateľná a človek je dnes už tak múdry, že to vie vedecky popísať. Teória hmoty je celkom "pochopená".

Pole vedomia z ktorého všetci čerpáme je náročnejšie pochopiť a ešte zložitejšie sa zhodnúť na tom, ako to vlastne funguje. No aj v tejto rovine je mnoho nových poznatkov, ktoré už aj veda overila. Len sa ťažšie chápu lebo ich nevidíme v hmote tak jasne. No mocní tohto sveta dobre vedia ako funguje myseľ človeka a nutné je dodať: Zneužíva sa to!

Preto sa tieto informácie a poznatky do značnej miery ukrývajú a už vôbec sa neučia. Bolo by však vcelku zaujímavé zistiť, kto bol tým prvým Adamom, ktorý pochopil jednu zásadnú vec v tejto rovine Myslenia a zistil, že: Ja som! Pochopil svoj ďalší rozmer a teda, že nie je len hmota = telo. 

Od tej doby sa pole vedomia začalo "napĺňať"? alebo bolo plné už od počiatku a začal sa iba proces objavovania = zvedomovania?

Bola skôr sliepka, či vajce?

Možno by bolo zaujímavé to vedieť, no jedno je isté - aj pred objavením seba samého a pochopení, že: 

JA SOM - sme isto mali akúsi dušu či ducha ( možno oboje).

Mohla by teda toto byť naša skutočná podstata? Kto vdýchol hrude hliny život? A kedy? Alebo je hruda hliny, život sám o sebe? Ak nemožno oddeliť hmotu od nehmoty lebo tvoria jeden celok, tak podstata bytia bude asi niekde v strede = rovina Mysle + rovina Duše, ktoré sú akousi osou Bytosti človeka, ktorý sa tu zjavuje v hmote (matka Zem- vn. dieťa), iba vďaka nehmote (otec Oheň- vn. zviera ).

Mnohé múdre rady, ako:

Ži v prítomnom okamihu!

Mysli pozitívne!

Len si praj!

Správne si želaj!

NEFUNGUJÚ samy o sebe.

Náuku treba pochopiť, nie ju chcieť ojebať. Skratky sú slepé uličky, lebo kto pochopí, že cestu treba prejsť celú... Kráča. Duchovná prax a cesta Dharmy - na tej nás najlepšie povedú Ježišove slová a posolstvá. 

Buddhizmus a kresťanstvo sa tak krásne dopĺňajú, že keby sa Buddha s Ježišom stretol, boli by isto najlepšími kamoššmi.

Rovina mysle sa nachádza v strede a keď sa prepojí s vyčisteným "kanálom" roviny Duše, dosiahne človek všade - hore i dole, vpravo i vľavo. Obe osi spolu fungujú ako zameriavač.  Vo svojom strede = duchovnom srdci, ak si pevný ako kov, môžeš si slobodne vyberať ako budeš myslieť, hovoriť, cítiť i konať.

KONANIE - ČIN = KARMA / DHARMA (rozhoduješ ty!)

Ak je podstata v mysli tak by sme si mali položiť otázku: Kto za mňa myslí? Prečo si myslím to čo si myslím?

Ak je podstata v duši tak by sme si mali položiť otázku: Kto za mňa cíti? Prečo cítim to čo cítim?

Rodičia v tomto svete nám boli daný, aby nás vychovávali a boli nám vzormi. Nie vždy sa to "podarí" a často krát sa stane, že nemáme najlepšie vzory v tých najbližších dvoch ľuďoch. Potom to ostáva na spoločnosti, ktorú tvoríme všetci ( všetci sme spoluzodpovedný za to, ako vyzerá svet aj keď vlastné deti nemáme!). Nutné je dodať, že deti, ktoré mali VEĽMI ZLÉ vzory a výchovu ZA TO NEMOŽU! A keby sme boli lepšia spoločnosť, ktorá si uvedomuje svoju spoluzodpovednosť - neboli by plné väznice ani bláznince.