SEKTY, KONŠPIRÁCIE a FANATICI

Zamýšľať sa nad pojmom sekta, je asi strata času = pozornosti. Na túto tému sa popísalo veľa ,a aj tak, z pozície človeka je ťažko súdiť, čo sekta (konšpirácia) je a ktoré z nich by sme mali zakazovať. Jediný zákaz by ľudia mali uplatňovať pri šírení nenávisti a nabádania k ZLO_ČINNOSTI. Ostatné by malo byť slobodné.

Ak naším zámerom bude ochrániť jedincov pred manipulátormi, mali by sme ich k tomu vychovávať. Preto sa poďme rovno pozrieť na koreň toho, kto sekte či konšpirácií uverí. Aby sme vytvorili koncept výuky so zámerom nepodľahnúť manipulátorom, mali by sme tomu najskôr porozumieť.
Kto? Čo? - otázky, ktorými sa pýtame na podstatné slová.

Manipulátor je človek, ktorý sa snaží vnútiť inej osobe myšlienky a názory.

Manipulácia je snaha ovládať myslenie niekoho iného.

Ak aktívne chcem, aby iní uverili tomu, čo ja hovorím a nespochybňovali obsah, som manipulátor. Zámer je však ťažko dokázateľný a ak človek hlása presvedčenie preto, že tomu fanaticky verí, ako ho môžeme súdiť? Jeho zámer nebol zločinný, napríklad, aby okradol prívržencov, ktorí na neho prepíšu svoje majetky. Je to "len" fanatická viera, ktorá ,ak nevzbudzuje nenávisť voči iným, mala by byť v spoločnosti ponechaná. Lebo platí, že čím viac budeme proti nej bojovať, tým viac ju budeme aktivizovať. Manipulátor v spoločnosti existuje iba preto, že tu je stále dosť "vhodných" obetí. A tak sa zamerajme skôr na to, aby neboli v spoločnosti obete, ale inteligentní členovia, ktorí nepodľahnú autoritatívnym praktikám či akýmkoľvek manipuláciám = chovajú sa zodpovedne.

Najskôr si potrebujeme zadefinovať, kto najľahšie podľahne manipulátorovi. Ten poslušný, ten slabomyseľný. Ten, ktorý nespochybňuje a je fanaticky veriaci. A to je ten, ktorý chce veriť. Chce veriť preto, aby sa vlastnej zodpovednosti mohol vzdať. Ak sa teda máme baviť o sekte, treba si zodpovedať otázku, aký je rozdiel medzi vierou a dôverou a čo je to zodpovednosť.

Dôvera je vnútorný princíp, ktorý pramení z človeka. Ak človek nedôveruje sebe, nevie dôverovať ani nikomu vonku. Nepreberá zodpovednosť a viní seba, iných, Boha.... Zodpovednosti sa takýto človek vyhýba nie preto, že by ju nechcel, ale preto, že z nej má strach. Je to pravdepodobne vzorec uložený v podvedomí Tela, ktorý najskôr vznikol skrz naše ego (s najväčšou pravdepodobnosťou v detstve a dospievaní). Často zastrašovaný, obviňovaný a zahanbovaný jedinec v prvých dvoch štádiách života (zbierania skúseností) sa uzavrie pred zodpovednosťou (nedôveruje si) a stáva sa poslušným, lebo je k tomu dovedený. Poslušnosť mu prináša ilúziu akejsi bezpečnosti, že nebude trest, a ideálne, ak bude odmena.

Fanaticky veriaci a fanaticky neveriaci – aký je v nich rozdiel? Absolútne žiadny, obaja silno veria svojej ilúzií, len každý z inej strany. Každý niečomu verí a niečomu nie a keď si uvedomíme, že celý princíp viery je ilúzia, otvárajú sa nám dvere do vnútorného sveta dôvery, zodpovednosti a slobody. Zodpovedný preveruje a preto dôveruje svojmu úsudku. Pozná ho a vie ho zdôvodniť.

Veriaci verí, a ak sa ho budeme snažiť presvedčiť o tom, že verí v nepravdu, mali by sme spochybniť samých seba, či sa nenachádzame v tom istom bode – len zrkadlovo otočenom.

Čím väčší tlak budem vyvíjať na (ne)veriaceho, tým viac bude on veriť svojmu presvedčeniu ( a ja svojmu). Veriaci verí, a čomu človek verí, to sa mu potvrdzuje. Čím silnejšie na mňa tlačia, tým silnejšie sa musím "brániť". A tak najrýchlejší spôsob, ako zmanipulovaným pomôcť, je nebojovať proti nim. Pozornosť vytvára realitu a ak ju budeme vkladať do vecí, ktoré na svete nechceme mať, tak tu budú vzrastať. Ži a nechaj žiť a tak platí, že svojím vlastným vzorom môžeš ukázať iným, ako by mohli žiť aj oni, ale zároveň ich neprehovárať, že to, čomu veria ,je hlúposť a to ,v čo verím ja, je tá správna cesta. Každý z nás by si mal klásť otázku, akej ilúzií ešte sám verí .Určite sa niečo nájde. To sú tie jediné ilúzie (manipulácie), ktoré môžeme odkrývať a je to plne naša zodpovednosť. Označovať nezodpovednosť iných znamená, že tvoríme energiu viny v spoločnom priestore a tá sa nám potom zjavuje v nízkych vibráciách (energiách) zrady, hanby, strachu, závisti či nenávisti..... Presne tie energie, ktoré sektárske a autoritatívne režimy napĺňajú a podporujú ich. Sú to akési nástroje na udržanie poslušnosti.

Dobrý manipulátor je sebavedomý, ale nie seba vedomý. Pôsobí ako zodpovedná autorita, ale je skôr skryto obviňujúci. Svoju zodpovednosť nepreberá ,pretože v rukách drží slobodu (a tým aj zodpovednosť) svojich prívržencov. A tak nevedomé ego manipulátora, chce najviac obdiv od druhých a tým mať nad nimi kontrolu.

Zoskupenie v sektárskom režime vs zoskupenie v spolupatričnosti

Spolupatričnosť sa snaží tvoriť systém ,kde sú si všetci rovní a každý má právo rovnako prehovoriť aj spochybňovať, poprípade dávať návrhy na zlepšenia. Prívrženci sa podporujú a počúvajú. Snažia sa porozumieť sebe navzájom a členov nechávajú slobodne prehovárať, no neprehovárajú ich.

Sekta má väčšinou jedného silného vodcu (skupiny), ktorému sa všetci klaňajú (obdiv) a podriaďujú. Systém je jasne daný a nemenný – buď si s nami alebo proti nám! Prívrženci sekty sú väčšinou slabomyseľní ľudia a veliteľ sekty má tak "veľké" ego (príliš silné na úkor pružnosti), že slabomyseľný tomu ľahko podľahne práve preto, že silu nemá, ale pružnosti má mnoho. Slabomyseľní sú tak najviac náchylní pri otázke viery a konšpiráciách. Viera vždy verí v niečo vonkajšie, v tvrdenia niekoho iného ... Slabomyseľné ego sa tak zbavuje zodpovednosti ,ale tým opúšťa aj jej dar = slobodu.

Slabomyseľný má pružnosť, silnomyseľný má silu. A preto sa navzájom dokonalo dopĺňajú. Je to vyrovnaný vzťah a teda podiel viny je 50/50 – vzťah Tyran a Obeť ostáva neodhalený.

Ťažko povedať, aký podiel viny má slabomyseľný (silnomyseľný) na tom, že je slabomyseľný (silnomyseľný). Môže to byť genetická predispozícia, ale väčší podiel na slabej (silnej) mysli bude mať asi výchova a prostredie, v ktorom sa ego formovalo. Ak bolo ego zatláčané silou, vždy zahanbované a obviňované, je pre takéto ego ťažšie odvážiť sa prijať zodpovednosť za svoj život, poprípade sa prejaví v druhom extréme – zdanlivej silnomyseľnosti = sklonom k tyranii.

Slabomyseľní radšej uveria niekomu inému, kto ich zmanipuluje a poskytne im ilúziu prijatia či rovnocennosti. A aj sú prijímaní, ale iba do doby kým sú poslušní (rovnaká téma pre ego, ako keď vyrastalo a muselo byť poslušné ,lebo inak strach, vina, hanba, smútok, poprípade trest....). Slabomyseľné aj silnomyseľné ego sa tak dostáva do bodov zlomu (kedy si človek môže uvedomiť svoju ilúziu) pri prejavoch neposlušnosti. Malé dieťa nemá dosť odvahy a energie postaviť sa svetu dospelákov a tak ostáva poslušné do určitej doby. Ak v dieťati nie je budovaná zodpovednosť, ale vyžaduje sa poslušnosť, tak zaručene raz príde bod zlomu (pravda sa odhalí). Prvý bod zlomu môže prísť v období puberty, kde sa pokrivený vzorec môže buď zmeniť a aj do druhého extrému sa "prepólovať", alebo sa ešte viac utvrdí a z poslušného dieťaťa sa stáva poslušný dospelý. Pre zachovanie vesmírneho pravidla o rovnováhe sa dá očakávať, že na svete je toľko tyranov, koľko je na svete obetí.

Ak slabomyseľní sú náchylní veriť iným, je v ich vlastnom záujme vedieť, že majú slabú myseľ. Ak totiž viem, že mám slabú myseľ (dedičnosť či výchova – najskôr oboje), môžem s touto skutočnosťou pracovať a zmeniť nastavenie svojho ega – začať vstupovať do zodpovednosti. Rovnako na svojej zodpovednosti môžem pracovať aj v prípade, že zistím ako veľmi som nátlakový a silnomyselný na iných (v role tyrana).

Aby sekty (aj konšpirácie) v spoločnosti nespôsobovali deštruktívne procesy, je v záujme väčšiny označovať oba extrémy prejavovania sa deštruktívneho ega. Aby sme ich mohli označiť, je vysoko vhodné poznať procesy ich vzniku. Cieľom je byť zodpovedný za svoj život a to sa dá iba s vysokou "dávkou" uvedomenia.

Formy manipulácie by sa mali vyučovať, aby sme to vedeli rozpoznávať a kritické myslenie by sa malo cielene učiť. Je to práca najmä so štvrtým a piatym centrom 3. quadrantu, ktoré sa môžeme učiť prepájať, aby spolupracovali konštruktívnym spôsobom. Toto by mohlo byť jedným z najlepších preventívnych prvkov, aby dnešné deti zajtra neuverili konšpirácií, sekte či inej manipulácií. Učiť ich zodpovednosti a nie poslušnosti!

Keďže mocným tohto sveta vyhovuje poslušná spoločnosť, aby ju mohli ovplyvňovať vo svoj prospech, tak nemá nikto kompetentný záujem riešiť tento "problém". Ktorý vodca by chcel viesť uvedomelých ľudí? To by sa musel aj on chovať zodpovedne a transparentne, aby sa vo vodcovskej role udržal. A preukázať nielen vysoký intelekt, ale aj inteligenciu a najmä cnosť zodpovednosti ( 2. centrum 2. quadrantu) a cnosť odvahy (1C2Q). A tak, kým mocným tohto sveta vyhovuje stupídny národ, budú sa ho snažiť iba rozdeliť a poštvať voči sebe, aby sami unikali pozornosti "reflektorov".

Aby sme sa teda zbavili škodlivých prejavov sektárstva a konšpiratorizmu v spoločnosti, je vysoko žiadúce začať pracovať s mládežou a deťmi. Učiť ich nielen kritickému mysleniu, ale najmä viesť dialógy s tými, ktorých názor je odlišný. A to sa musíme naučiť aj my dospelí. Naučiť sa konštruktívne vysvetľovať, prečo verím tomu, čomu verím a rovnako tak aj naučiť aktívne počúvať druhú stranu a vzbudzovať v sebe vôľu: CHCIEŤ POROZUMIEŤ!

Chcieť porozumieť je cesta ako nežiť v sektárskom režime, ale v spolu_patričnosti a akceptácii všetkého, čo je iné, ale NEVZBUDZUJE NENÁVISŤ v akomkoľvek smere. Viesť dialóg sa neučíme ani doma, ani v škole a tak ,sťažovať sa, že dnes máme slabomyseľných fanatikov, ktorí uverili niečomu z vonku ,je zodpovednosťou nás, dospelých. Sami sme boli poslušnými deťmi utláčaní dospelými egami našich rodičov či učiteľov a nik nás neakceptoval (česť výnimkám).

Ako prvé preventívne opatrenie, by sme mohli začať tvoriť priestor na diskusiu a to najmä so sektami = náckami, antivaxermi, rusofilmi a rusomilmi... lebo to je najrýchlejšia cesta ako sekty a konšpirácie poraziť. Že ich prijmeme a vypočujeme. Sekta totiž nechce otázky, ale prívržencov. A každá konšpirácia, ktorá sa obháji v obsahu a tým si získa podporovateľov, má asi miesto v spoločnosti. Pokiaľ však nevzbudzuje NENÁVISŤ.

Inteligentný človek je ten, ktorý svoje názory, postoje, slová aj činy vie obhájiť (aspoň trochu). Ak niečo viem obhájiť, je predpoklad, že tomu rozumiem = viem to ukonceptovať v slove aj pre iných. Vedieť, prečo robím to, čo robím a vedieť, prečo verím v to, v čo verím, je naozaj na prospech veci. Lebo ak neviem ,prečo verím, je tu dôvodné podozrenie, že som vo fanatickej viere a teda, že fandím nejakému presvedčeniu, ktoré môže mať sektárske črty a teda deštruktívne následky. No, a úprimne, kto by bol rád, keby o sebe zistil, že patril do "sekty"? Do sekty náckov, sekty LGBTQxyz, sekty feťákov (marihuana sa ráta), sekty ekologistov (najmä elektromobilita), sekty vaxerov alebo antivaxerov, sekty Ukrajincov alebo Rusov, sekty čisto národnej či prozápadnej, sekty akejkoľvek...

Pravda si samú seba uvedomuje, v opačnom prípade je to ilúzia, ktorá sa nechce spochybniť.

Lomaza

Klamstvo sa dá prekonať jedine úprimnosťou. Ak toto človek pochopí, už nebude viac svoje činy zvedomovania odkladať. Čo je nevyhnutné, nech príde hneď... Ak sa o to musím sám pričiniť, tak Bože (Vesmír, Energia, Vyšší princíp...) ,ukáž mi cestu a ja na ňu vstúpim, ukáž mi dvere a ja ich otvorím, ukáž mi schody a ja po nich vystúpim, ukáž mi rieku a ja ju preplávam, ukáž mi hory a ja vyleziem, ukáž mi....