Skúšky správnosti

Až príliš často počuť v "duchovnej" komunite vetu: 

"Ja som ty, ty si ja." 

Myslím, že len málo kto rozumie hĺbke, ktorú v sebe nesie, ale pre poukázanie na tému skúšok správnosti a overovania pravdivosti tvrdenia, nám poslúži asi najlepšie. Lebo ak má byť toto tvrdenie pravdivé tak potom musí platiť aj z opačnej strany a pravda sa potvrdí:

"Ja nie som ty, ty nie si ja."

Toto tvrdenie krásne vystihuje našu hmotu a hmotné telo. Každý sme iný a jedinečný, dvoch rovnakých ľudí na svete nenájdete, no i napriek tomu platí, že všetci pochádzajú z toho istého zdroja, z našej jedinej spoločnej Matky Zem, ktorá nám na tento jeden hmotný život prepožičiava tú "schránku" a keď hmota doslúži v Zem sa obráti. Pochovávanie do zeme má teda svoju symboliku, ale myslím že keď už sme ju pochopili, mohli by sme od tohto upustiť. Alebo sme to nepochopili?? :)

V rovine vnútornej ženy, ktorá je reprezentovaná elementom Vody by sme mohli potvrdzovať pravdivosť  tvrdenia, ktoré ju reprezentuje najviac a to je LÁSKA.

"Ja ťa milujem. Ja ťa nenávidím." 

Lebo iba tak je to skutočná láska. Pokiaľ chceme niekoho iba milovať tak chceme byť iba milovaný a znova si vyberáme len tú krajšiu časť z celku. Obchodujeme z láskou a to láska nie je, to je obchodný proces za ktorý platíme utrpením. Iba ak nenávidím a milujem zároveň, je to láska bez podmienok a taká ma byť.

Muž by nás mal "učiť" bezpodmienečnej úcte ku každej bytosti. Lebo všetci sme si rovný a pochádzame od rovnakej Matky Zem (telo) a rovnakého Otca Vesmíru (duch). Ak sme každý dostali život od rovnakých rodičov tak nemožno robiť rozdiel v tom, kto je lepší či horší, kto je viac či menej.

"Ja ťa chápem. Ja ťa nechápem." 

Toto tvrdenie najlepšie vystihuje rovinu myslenia a teda Vzduchu. Nie vždy vieme chápať druhých, nie vždy s nimi súhlasíme, no ich pohľad je rovnako dôležitý ako ten náš a tak nemožno robiť rozdiely. Aj úcta patrí každej jednej bytosti. Bez podmienok, a preto má byť ako láska bezpodmienečnou.

Oheň, ktorý v nás horí ( v niektorých len tlie alebo je doslova spaľujúci) reprezentuje naše vnútorné zviera. Je to naša dôležitá súčasť a mali by sme jej venovať viac pozornosti a porozumieť tejto "samostatnej" osobnosti. Náš jediný Otec Vesmír (oheň - vášeň - život) nám všetkým rovnako nadelil a tak aj tvrdenie z elementu Zem platí nie len pre vnútorné dieťa ale aj v tejto rovine.

"Ja sme My."

Lebo ak som Ja všetko, tak všetko som Ja. Ak je všetko nič (lebo celistvosť je vo svojej podstate prázdna, ak naozaj zahŕňa všetko), tak nič je všetko (prázdnota je celistvá).

"Ak som Ja všetko, Ja som nič."

Potom by sme mohli povedať, že ak som Ja všetko tak záleží len na mne. No ak som Ja nič, tak na mne vôbec nezáleží. A taký je život. Celistvý a prázdny zároveň lebo vesmírne paradoxy sú tak krásne iba preto, že sú pravdivé.

Na záver by sa teda dalo povedať, že ak tvrdenie "platí" z "oboch strán" (žijeme v duálnom svete aj keď v ňom nežijeme!) zodpovedá pravde?

Možno áno a možno nie, kto vie?