Spiaci, prebuď sa!

Príliš často dostávame od rodičov "lekciu", že láska je niečo čo si treba zaslúžiť alebo sa "kupuje". Aj napriek tomu, že nás naši rodičia s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj milujú, často nás učia skôr nenávisti. A to je jeden z najväčších vesmírnych paradoxov.

Pozri sa na svojich rodičov a opýtaj sa:

Čo cíti moja mama k sebe samej? Čo si o sebe naozaj myslí?

Čo si myslí môj otec o sebe samom? Aký má zo seba pocit?

Lebo to, čo v sebe pociťujú ide cez myseľ (a naopak), a to čo si o sebe myslia naučia aj svoje deti. Ak sa matka v hĺbke nenávidí a neváži si samú seba, ako by mohla svoje deti naučiť láske a úcte? Človek môže dať (odovzdať) iba to, čo v sebe má a je veľká smola všetkých detí, že dospelí sa až príliš často nenávidia, hanbia, vinia, strachujú či smútia.... A preto stále klamú!

Len preto, že nie sú ochotný pozrieť sa pravde do očí, prenášajú tento spôsob života na svoje deti. Doslova nás učia žiť v klamstve, ilúziách, manipuláciách, obchodných procesoch v oblasti lásky a úcty a prispôsobovaniu "kabátov" v ktorom je treba ešte aj ohnúť chrbát. Hlavne dobre vyzerať lebo knihu vždy posudzujeme podľa obalu, presne tak ako iných ľudí (presne ako seba).

Nemám dosť dobré auto, nemám dosť uznávanú prácu, nemám dosť veľký dom a nemám dosť šťastný život... - tento kolotoč naháňania sa za šťastím môže fungovať z dvoch hlavných dôvodov:

POSUDZOVANIE a POROVNÁVANIE (poprípade opačne)

Ako často to robíme? Skoro vždy a treba povedať, že naša myseľ je na to skvelé uspôsobená, lebo keby sme túto schopnosť nemali, tak by sme sa všetci asi zbláznili. Milióny podnetov treba zatriediť rýchlo a efektívne. Ak sú ale tieto procesy nevedomé a my vôbec nerozumieme tomu ako naša myseľ vlastne funguje, môžeme ju vôbec používať ako nástroj?

Meditačné techniky, fyzické cvičenia, kvalitná strava, kultúrne vyžitie, oddych.... to všetko je naozaj dobré a potrebné, ale neposkytuje poznanie a práve poznanie a porozumenie náuke (akejkoľvek- no v tomto prípade psychológia alebo fungovanie myslenia a ich procesov) je kľúčové, lebo ak nerozumiem "systému" ako sa v ňom môžem vyznať a používať ho vo svoj prospech? Toto platí pre všetky oblasti nášho života. Preto je lepšie byť podnikateľom ako zamestnancom, lebo ste aspoň trochu nútený poznať obchodné zákony, zákony fungovania peňazí, zákony daňové.... a vždy keď máte informácie o tom, ako veci fungujú, je to dobré pre vás. Rozumieť preto procesu myslenia, svojim myšlienkam, tomu odkiaľ pochádzajú, ako sa tvoria a ako dlho sa zdržia je v živote rovnako kľúčové ako rozumieť svojim citom a pocitom.

Deti by sme preto mali učiť emočnú náuku omnoho skôr ako ich začneme drviť v násobilke a diktátoch lebo cirkev, ktorá mala plniť práve túto úlohu, úplne zlyhala. Cieľom cirkvi sa stalo vychovať poslušné ovce, ktoré budú oddane prispievať do systému, ktorému vôbec nerozumejú, ale hlavne že veria. A keďže sú nevedomý, lebo sa nezaujímajú, tak spoločné peniaze sa dajú dobre rozkradnúť v záujme jednotlivcov a nie spoločnosti. Presne ako to funguje vo vedeckej obci, ktorej česť bola kúpená rovnako ako tá novinárska. Obe mali spoločnosti prinášať objektívne informácie a priestor na otvorenú diskusiu. Lenže tu vládne rovnaký princíp výchovy "spiacich ovečiek", ktoré len platia do spoločnej kasy a keďže systému nerozumejú, tak budú ochotne platiť dane aj naďalej. Dokiaľ sa "vedúcim" bude dariť udržovať starodávnu politiku CHLIEB a HRY a dokiaľ ľud ostane sprostý a nezaujíma sa, dovtedy si môžu po celom svete bačovať...

Spiaci, prebuď sa! Ak nie kvôli sebe, tak kvôli potomkom...