Spodobovanie

Apatia nie je Neutralita

Lenivosť nie je Trpezlivosť

Zamilovanosť nie je Láska

Túžba nie je Vášeň

Hlúposť nie je Odvaha

Viera nie je Dôvera

a predsa sa nám niekedy tieto slová a to čo sa za nimi "skrýva" spodobuje tak, že nevieme rozlíšiť v objektívnom prežívaní jedno od druhého. Psychopat, ktorý nepozná emócie, nemôže dosiahnuť súcit a predsa sa nám niekedy môže zdať, že rovnako pôsobia navonok. Akosi chladne.

Apatia je niekedy interpretovaná ako flegmatizmus či dokonca vysoko cenená neutralita, ale zámer apatického človeka (daj mi pokoj) je úplne iný ako zámer človeka, ktorý už dokáže žiť v neutralite ( ponúka ti pokoj/mier).

Lenivosť vie byť zakrývaná za cnosť Trpezlivosti a tak sa ťažko odhaľuje. Rovnako to však platí aj naopak, že človek, ktorý rozvinul cnosť Trpezlivosti, môže byť milne považovaný za lenivého. Rozsudok vždy sídli v hlave sudcu a záleží len na tom, ako sa rozhodne vnímať svet a ľudí okolo. To čo si o tebe myslia ostatní, nemá nič spoločné s tvojou pravdou a tým aký si, ale je to skutočnosť, ktorá hovorí o nich samých. Ak človek namiesto Trpezlivosti vidí lenivosť, sám nemá túto "tému" v sebe spracovanú.

Zamilovanosť je závislosť a s Láskou nemá nič spoločné. Láska je pravdivá a tak trvá v časopriestore – nemení sa. Zamilovanosť je silná na začiatku a v priebehu času "klesá" až vyprchá. Zo zvyku alebo strachu ľudia môžu zotrvať spolu vo vzťahu, ale Láska v ňom nepanuje. Láska netrvá na tom, aby iný bol či nebol v blízkosti. Láska miluje bez ohľadu na to aká skutočnosť v živote nastáva, Láska sa nemení a preto je Pravdou.

Túžba je spaľujúca a vyžadujúca, nenaplnená túžba sa sťažuje či vyhráža. Dožaduje sa... No Vášeň, to je životná cnosť, ktorá prichádza ako Dar a povzdvihuje nás i naše prežívanie.

Odvážny človek má vždy trochu strachu, lebo je vedomý si možných rizík či strát. Hlupák ide a nepremýšľa. Keď sa u hlupáka skutočnosť javí ako úspech, je hlupák oslavovaný ako Hrdina (skôr hrdina), ale je to len spodobovanie sa Odvahy a hlupáctva.

Viera v Boha znie predsa len inak ako Dôvera Bohu. Viera verí v niečo vonkajšie a preto býva spojená so sklamaním. Ak sa však nie sme ochotný pozrieť Pravde do očí a spochybniť to čomu veríme, nie je možné vstúpiť do Dôvery, ktorú môžeme nájsť iba vo svojom vnútornom svete. Dôvera verí, že aj sklamanie prináša Dar a tak ho aj prijíma. Viera sa cíti byť podvedená...

Spodobovanie je jedným z princípov v živote človeka, ktoré nás udržiavajú v stave ilúzie, ktorej dobrovoľne veríme a preto ju za Pravdu považujeme. Ilúzia je manipulácia s dobou "platnosti" a preto spochybňovať svoju vieru (v koho/čo), je vždy na mieste. Ak sa nepotvrdí bude to bolieť, ale ak v ilúzií svojej viery budeme zotrvávať dlhodobo, bolesť z rozpoznania Pravdy na sklonku nášho života bude o to náročnejšia a horšia na spracovanie. Preto čeliť Pravde dnes, nám prináša väčšiu slobodu zajtra. A to sa oplatí...