STRACH a ako s ním pracovať

Strach je koreňom všetkého a preto ho "nájdeme" v koreňovej čakre. Z koreňa všetko vyrastá a keď živíme v sebe veľa strachov (nepracujeme s nimi aktívne), pretavuje sa to do nášho každodenného života. Náš najväčší strach (strach z neistoty), dáva možnosť vzniknúť všetkému ostatnému čo z tohto strachu môže pochádzať.

Aj strach zo smrti existuje iba preto, že nevieme čo nastáva po tomto okamžiku. Je to náš koniec? Bude bolestivý? Neistota nás mučí cez našu vlastnú Mysel, ktorá môže tvoriť ilúzie projektované do budúcnosti práve preto, že odmietame vidieť pravdu. Strach z neistoty a strach z pravdy – dva najväčšie strachy v živote každého človeka.

Strach ako pud, ktorý sa vyvíjal milióny rokov:

Strach ako pud velí: útoč, uteč, zamrzni ( zvieratá sa chovajú v týchto možnostiach) neanalyzujú svoj strach, či je opodstatnený a čo konkrétne im vlastne hrozí (v budúcnosti) lebo nedokážu vnímať seba v širších súvislostiach línie (iluzórneho) času. A možno len preto, že ešte neprišiel v ich živočíšnom druhu ten, ktorý by ako prvý pochopil, že existuje nejaké JA (myseľ, ktorá rozpoznáva seba) = ľudské mylné poňatie "Ja som" pretavené do "Myslím teda som".

Ak nám strach vo vyhrotenej situácií zavelí (ako silný, rokmi vybudovaný pud), jednu z týchto základných možností = útoč, uteč, zamrzni, tak sa podľa toho aj zachováme. Analytická či racionálna myseľ ostáva tak trochu mimo. Telo má pamäť a v náročných situáciách rozhoduje určite lepšie, ako emočné či mentálne telo (alebo ich zlúčenina).

Strach ako výplod mysle, ktorým sa sami deštruujeme:

Ak ma ovláda strach dlhodobo alebo ešte predtým než situácia nastane, je to deštruktívny strach, ktorý pochádza z Mysle a tá jedná na základe vzorcov, ktoré uložila v pamäti (výchova a vzory). Práve tieto strachy by sme si mali uvedomiť a pracovať s nimi. Tento strach je škodná a spôsobuje nám problémy psychické, duševné až fyzické – ak sa nerieši.

Ak strach mám a potláčam ho, alebo sa ním nechám úplne pohlcovať, tak ho nemôžem "vyriešiť". Byť otrokom vlastných strachov je to najhoršie, čo si môžeme sami robiť. Aktívna práca so strachom je o tom, že si ich najskôr priznám a začnem pracovať s tými, s ktorými mi to aj pôjde = "malé" strachy.

Ak svoje strachy neriešim a naďalej ich potláčam ("stávam" sa strachom), tak koná moje nezvedomené Ego (cez vzorce emočné a myšlienkové, uložené v ego pamäti alebo dokonca pamäti Tela). Ak v sebe mám energiu strachu a nevenujem jej pozornosť, začne deštuovať moje mentálne pole, ktoré ovplyvňuje aj dušu a teda emočné telo. Možno aj ochoriem (alebo už som chorý) duševne či až fyzicky.

Ako pracovať so strachom?

Zistiť, ktorými strachmi trpím už dlhú dobu a pozrieť sa na nich. To neznamená, že strachy hneď vyriešim a "vyliečim", ale ak ich vyliečiť chcem, musím si ich pripustiť, priznať, že ich mám vo svojom poli, že ma často ovládajú a ja musím chcieť zistiť že ako a prečo. Až potom sa môžem rozhodnúť im čeliť, alebo aj nie.

Človek sa buď sám "stáva" strachom a púšťa si ho dnu, alebo ho až príliš odtláča a tvári sa že nie je. Ani jedno poňatie nie je úplne vhodné a oba "spôsoby" v konečnom dôsledku rozvinú určité ťažkosti. Treba pripustiť strach k sebe, aby som sa na neho mohol pozrieť. Ak si ho nepripustím, nemôžem ho ani pochopiť, keďže je príliš "ďaleko". Ak si ho pripustím až moc a stanem sa ním, tiež nemám potrebný nadhľad, ktorý potrebujem na pochopenie.

Ako si všimnúť svoje strachy:

Existuje veľa možností a metód. Poznať jednotlivé nástroje a metódy na rozpoznanie strachu mi dáva možnosť vybrať si ten najvhodnejší spôsob a použiť ho. Vždy pomáha duchovná inventúra = dotazovanie seba.

Sebarozvoj a strach:

Najlepší spôsob je byť úprimný (sám k sebe = 1. kvadrant). Čím viac budem úprimný, tým viac budem vedieť postupovať v sebarozvoji a neskôr tiež rozpoznávať klamstvá či manipulácie iných.

Klamstvo a Pravdu človek vie rozlíšiť pokiaľ sa nachádza vo vnútornom svete (vždy vieme kde klameme) a preto práca so strachom si vyžaduje vysokú pravdivosť voči sebe samému. Je to práve strach, ktorý nám nedovoľuje vstúpiť do pravdy a tak strach z pravdy je tým, kde môžeme v sebarozvoji začať. Strach z pravdy o vlastných vinách a hanbách – tie by sme si mohli postupne začať pripúšťať.

Ego chce mať vždy kontrolu a preto hľadá ideológiu, ktorej bude veriť. Následne k nej bude dotvárať argumenty, tak, aby sa ilúzia potvrdzovala. Prekúknuť Ego, nie je jednoduché! Ale ide to. 

Duch má dôveru a je najlepším "liekom" pre strach z neistoty. Dôvera vo vyšší princíp a že všetko sa deje pre môj najvyšší prospech nám môže pomôcť za predpokladu, že svoju vlastnú zodpovednosť nechceme prehodiť na iných.