Štyri úrovne hraníc človeka
ZLATÁ duchovná hranica neexistuje a platí tvrdenie, že JA som BOH a TY si tiež BOH. Všetko je BOH a to je princíp jednoty. Preto by sme život mali vnímať v tejto rovine ako absolútne rovnocenný nie len s ľuďmi, ale uvedomovať si, že ja nie som viac ako pes, strom či kameň. Vzťah JA - BOH však máme často "jasný" a radíme sa nad neho. Ak však táto hranica v našom prežívaní existuje a nie je rozpustená, býva náš Duch uväznený v Tele - viď predchádzajúci článok: Fragmentácia človeka.
éter
STRIEBORNÁ mužská hranica znázorňuje vzťah JA - MY a cez túto hranicu by sme mali byť schopný pustiť kohokoľvek, aby sme si vypočuli názorové koncepty iné, než sú tie naše. Energie, ktoré podnecujú nenávisť, závisť či agresivitu v akomkoľvek smere by mali byť jedinými názorovými konceptami, ktorým človek nemá venovať pozornosť, aby samé v kolektívnom poli "zahynuli".
kov
FIALOVÁ emočná hranica reprezentuje vzťah JA - TY a je plne v mojich "rukách" komu sa rozhodnem ukazovať/neukazovať svoje emócie a s kým ich budem aj prežívať. Rozhodnutie koho si vpustím cez túto hranicu môžem počas života neustále meniť podľa svojho vlastného uváženia a ostatný by mali rešpektovať moje hranice pokiaľ ich komunikujem jasne.
tuhé: ľad - tekuté: voda - para :vzduch
ČERVENÁ telesná hranica je fixne daná a každý vie rozlíšiť kde začína a končí moje/tvoje Telo. Hmotné Telo sme dostali každý, ako ten najvzácnejší dar od Otca a Matky a tak je v našej plnej kompetencií, ako s ním budeme počas života zaobchádzať. Vzťahu k našej individualite v hmote = Telu, by nás mali učiť naši prví pozemský učitelia (ideálne mama a otec) a následne učitelia v škole ako aj celá spoločnosť a vzťahy v rozhraní JA - TY (žena a ženský princíp) a JA - MY (muž a mužský princíp). Naozaj by sme si mali byť vedomý toho, komu dovolíme "prejsť" cez túto najbližšiu hranicu a s kým sa spojíme na hmotnej Telesnej úrovni.
minerály - pôda - horniny
Rozlišovanie hraníc by malo byť jednoznačné a jasné pre dospelých, aby bolo možné túto "náuku" predávať aj deťom v správnej podobe a učiť ich zodpovednosti za svoje Telo = činy, Dušu = emócie, Myseľ = myšlienky a Ducha = Vedomie.
Byť Vedomou = zodpovednou bytosťou je krásnym zmyslom života pokiaľ svoju múdrosť máme komu odovzdať, aby ju potomkovia rozvinuli zase o kúsok ďalej a predali svoje poznanie ďalšej generácií.
Ľudia (najmä ženy - ženský princíp v človeku), ktorí majú slabé a nejasné hranice sa stávajú často obeťami "silných" ľudí (najmä mužov - mužského princípu v človeku). Ak si človek sám nevie jasne určiť svoje hranice a rozkategorizovať ľudí v nich, má pocit stratenosti vo svete a najmä vo vzťahoch JA - TY a JA - MY. Ak nemám jasno vo svojich hraniciach JA ako môžem očakávať, že ich budeš dodržiavať TY alebo spoločnosť v "rozhraní" MY? Určovanie vlastných hraníc! Presne to by sme mali učiť naše deti a následne ich viesť k tomu, aby si ich aj vedeli "ustrážiť". Vieme to však MY - dospeláci kde sú naše jasné hranice?
Minimálne jednu hranicu by sme ako spoločnosť mali mať naozaj jasne určenú a to je hranica fyzického Tela. Fyzické násilie alebo akékoľvek iné zneužitie Tela iného človeka by sa mal považovať za ZLO_ČIN!
Minimálne jednu hranicu by sme mali ako jednotlivci, aj ako spoločnosť absolútne rozpustiť a prestať sa hrať na BOHA. Prečo mám pocit, že to v spoločnosti je akosi opačne? Stretávam mnoho ľudí s nastavením:
"Ja som viac ako BOH a ty si NIKTO."