Štyri vše objímajúce princípy

Uchovávanie, rozvíjanie a budovanie týchto štyroch princípov sa deje naprieč celým životom.

1. VĎAČNOSŤ BOHU ( JA a BOH)

2. LÁSKA K TEBE ( JA a TY)

3. ÚCTA VŠETKÝM ( JA a MY)

4. ZODPOVEDNOSŤ ZA SEBA ( JA a JA)

OBRÁZOK : Štyri 6. ročné cykly od narodenia po dospelosť kedy sa učíme vzorce, rozvíjame a upevňujeme ich cez štyri základné roviny bytia

00 - 06r.     = bezpodmienečná vďačnosť za život 

06 - 12r.   = bezpodmienečná láska, aby dieťa vedelo, že nech sa deje čokoľvek je a bude vždy milované

12 - 18r. = bezpodmienečná úcta, aby puberťák vedel, že nech sa deje čokoľvek bude mať  úctu a podporu

18 - 24r. = bezpodmienečná zodpovednosť, aby dospievajúci vedel, že plne za seba zodpovedá

Tieto štyri princípy sa rozvíjajú kontinuálne počas celého života, avšak zdá sa, že v určitých životných obdobiach zastávajú jednotlivé role Matky/ Otca / Spoločnosti významnejšie postavenie.

Nevhodné vzory a z toho prameniace pokrivené vzorce správania zanechajú trvalé následky na tom, ako bude jedinec vnímať svet a ako bude žiť svoj život.

Pochopenie jednotlivých období a ich významnosti v našom živote dáva mierny návod pri odkrývaní vzorcov, ktoré sme prebrali v jednotlivých životných cykloch.

Kľúčovým obdobím pre sebalásku sa javí obdobie medzi 6 - 12r. života človeka. Obdobie puberty a rannej dospelosti je najviac zodpovedné sa uvedomovanie si vlastnej hodnoty. Zodpovednosť za seba sa buduje najviac v rovine duchovného zvieraťa kedy princíp Ženy a Muža ( Matky a Otca = pasivity a aktivity) máme "uzavretý" a hľadáme samého seba v rovine spoločnosti ako celku.

Čím ďalej do svojej minulosti ideme, tým náročnejšie je dostať sa k podstate "problému". Avšak pri sebapoznávaní niet inej cesty ako vracať sa v čase a hľadať príčiny nášho utrpenia dnes. V hmotnom svete nemožno všetok čas venovať rozjímaniu, avšak mali by sme tejto duchovnej činnosti  venovať patričný čas na to, aby sa zlepšilo naše fyzické, mentálne i duševné zdravie. 

OBRÁZOK : Štyri 9. ročné cykly od dospelosti po vyzretosť kedy sa naučené vzorce snažíme aplikovať v živote

V týchto životných obdobiach sa snažíme aplikovať vzorce, ktoré sme prevzali. Ak s nimi vnútorne súhlasíme je málo pravdepodobné, že ich budeme chcieť meniť. Ak však cítime v určitých situáciách či rovinách odbor, vzniká napätie a človek "bojuje" často sám so sebou. To "zlé" čo sme sa naučili na ceste životom sa snažíme meniť vo svoj obraz a často pritom vytvárame nové vzorce pre našich potomkov, ktoré i oni budú pozmeňovať na svojej životnej ceste. Skúšky odpúšťania otcovi, matke i sebe sa rovnako dejú kontinuálne  počas celého nášho ďalšieho života, avšak zdá sa, že v niektorých životných obdobiach sa určitými trápeniami spojenými s minulosťou zaoberáme viac.

Ak z nás vyženú vďačnosť,

ak nám neukážu lásku,

ak nás nenaučia úcte,

zodpovednosti sa zvykneme vyhýbať.

Bez zodpovednosti niet slobody! 

V dospelosti je už len na nás, aby sme sa snažili čo najlepšie uchopiť tieto štyri vše objímajúce princípy, rozvíjať ich a ukazovať našim potomkom ako žiť v súlade s Bohom, so sebou, s inými ale aj s prírodou...

Ak nám to naši rodičia neukázali "dosť dobre", tak len preto, že to lepšie nevedeli. 

Budúcnosť našich detí je NAŠOU ZODPOVEDNOSŤOU DNES!!!