Súcit nie je láskavosť

Súcit je cit vyvedený z temnoty a oslobodený od všetkých jedov. Ak sa chováme k druhým tak, ako by sme chceli, aby sa chovali ku nám, je to skôr vypočítavosť. Robíme niečo preto, že to chceme dostať aj späť. Súcit iba dáva, nepočíta s tým, že dostane niečo späť. Súcit vie, ale nepremýšľa. Je to inteligencia, ale nie intelekt. Keď sa inteligencia zbaví všetkých logických foriem a argumentácie, keď sa oslobodí od racionality, keď je inteligencia slobodná - potom je súcitom.

Súcitný človek je nesmierne inteligentný, ale nie je intelektuál. Vidí skrz naskrz, má dokonalý zrak a nič mu nezostane skryté. Nejedná sa však o dohady, nevníma veci prostredníctvom logiky, nedopracováva sa k rôznym záverom, ale vidí jasným zrakom.

Rozdiel medzi súcitom a láskavosťou

Súcit nie je láskavosť a táto takzvaná láska sužuje celé ľudstvo. Medzi súcitným a citlivým človekom je veľký rozdiel. City sú totiž sentimentálne a plné rôznych pocitov.

Citlivý človek je nanič. V skutočnosti narobí ešte viac škody.

Súcitný človek cíti, ale bez emócií a nie je v tom žiadna sentimentalita.

Konanie súcitného človeka je ostré, bez sĺz a bez emócií. Nie je chladný, ale nie je ani rozpálený. Je proste vrelý a pritom chladivý. To je paradox súcitného človeka. A preto, že si zachováva chladnú hlavu, pomáha.  Súcit totiž nemá žiadnu ideológiu, je proste akýmsi podnebím. Neudáva žiadny smer, len dáva energiu. Človek potom môže ísť sám a jeho "semienko" začne rásť tak, ako je to pre neho prirodzené. Nikdy nič nevnucuje. Súcit však nemožno pestovať. Keby sme ho chceli v sebe pestovať, bola by z toho láskavosť.

K súcitu nás dovedie poznanie pravdy. Aby sme však došli do tohto bodu potrebujeme budovať cnosti a najmä meditáciu. No meditácia, ktorá nás núti k hlbokému sústredeniu, k súcitu nevedie. Meditácia je ako kvetina a súcit je jej vôňa. Rozkvitne kvetina a vôňa sa nesie vzduchom všetkými smermi. Kvet je obmedzený kvôli svojim koreňom, ale vôňa nie, tú nespúta nič.

Treba zabudnúť na nejaké mantry, netreba sa snažiť ani zhlboka dýchať. Iba sa uvoľniť. Ak je človek v zovretí, je buď v zovretí vlastnej túžby alebo strachu. Treba však vedieť, že túžba vždy vykorisťuje. Je úplne jedno či chce človek pomáhať alebo škodiť. Túžba pomáhať je tiež len úlet duchovného ega, ktoré si myslí, že je viac sväté ako iní. Kvetina netúži po tom, aby vietor doniesol jej vôňu ľuďom. Či sa vôňa k ľuďom dostane alebo nie, to kvetinu vôbec netrápi. Pokiaľ sa k nim dostane, je to vec náhody a keď sa k nim nedostane, je to tiež vec náhody. Kvet šíri svoju vôňu spontánne.

Ak však chceme druhým ľuďom pomáhať, treba si dať pozor na jednu vec. S druhými ľuďmi sa môžeme deliť iba o to, čo máme sami v sebe. Pokiaľ trpíme, budeme sa deliť o svoje utrpenie.

"Slepý vedie slepého a obaja spadnú do studne."

Mystik Kabír

Súcit ako najvyššia forma lásky

Pokiaľ plynie láska bez budúcnosti a motivácie, je v nej ohromná energia a nič človeku nepomôže viac. Akonáhle človek pocíti, že je akceptovaný a milovaný aspoň jednou bytosťou, má pocit, že je vnútorne pevný a vyrovnaný. Ak vás niekto bezpodmienečne prijíma, uzemní vás to a privádza do vlastného stredu - dáva to pocit, že som doma.

Základom je milovať seba tak totálne, že začnete prekypovať láskou a zahŕňať ňou druhých. 

Starostlivosť je krásna, ale keď sa za ňou skrýva nejaká predstava, potom je to vypočítavosť. Je to obchod kde sa stanovujú podmienky. Skoro všetka naša láska je vypočítavá a preto je na svete toľko utrpenia. Láska musí byť darom zadarmo. Akonáhle je na nej cenovka, už to nie je láska.

"Spravodlivosť, ktorá v sebe nemá žiadny súcit, musí byť nutne nespravodlivá. Súcit, ktorý môže vypadať ako nespravodlivosť, nemôže byť nespravodlivý." 

OSHO

Ako vzniká súcit

Väčšina ľudí žije v myšlienkach a pocitoch. Príliš mnoho myšlienok a pocitov zanecháva zmätok. Je to ako v blázninci. Najprv treba ukludniť myseľ a potom aj dušu. Keď sa všetky vaše myšlienky zjednotia, myslenie ustane. Keď sa zjednotia všetky vaše pocity, cítenie ustane. Tieto dva okamžiky sú transformačné.

Sebapoznanie a sebaláska je tá najzásadnejšia vec. Celý problém dnes spočíva v tom, že sami seba nenávidíme a pritom chceme milovať niekoho iného. Alebo chceme, aby sme mi boli milovaný. Láske sa musíme naučiť najprv vo svojom vnútri.

Súcit súcití so všetkými. Nikoho neobviňuje a netrestá. Z trestu sa človek aj tak nikdy nepoučí, naučí sa mať hrošiu kožu. Hra na dobrých a zlých rozdeľuje ľudstvo od nepamäti. Pokiaľ ste láskavý k jednému tak iného zatracujete a tým podporujete túto rozdielnosť na obete a vinníkov. Často sa však stáva, že "zlý" človek sa skôr poučí. Ten kto si o sebe myslí, že je dobrý človek, si myslí že má pravdu. Porovnáva seba s inými a domnieva sa, že je lepší, múdrejší... Je jednoduchšie učiť zločinca ako svätca. V hĺbke svojej duše cíti a vie, že robí niečo zlé a tým je pripravený sa učiť. Sám sa chce z tohto stavu dostať. Ten kto si však myslí: "Ja robím dobrú vec," ten sa z tohto stavu dostať nechce.

ZEN buddhizmus

Môže nám byť nápomocný práve tým aký je bezpodmienečne bezhodnotový.

Nesúdiť! - to je dokonalý ZEN

Nesúdiť, aby som nebol súdený. - to už nie je ZEN

Akonáhle poviete, aký by mal človek byť, prestávate vidieť realitu takú, aká je.

"Mal by" sa stáva prekážkou.

Keď dávame ľuďom nálepky narobíme tým veľa problémov. Donesie sa nám, že niekto je hriešny a berieme to ako hotovú vec. Spoločnosti však záleží na tom, aby sa nálepky dodržovali. Naše vlastné značkovanie nás klame každý jeden deň. Nikto tu nie je preto, aby napĺňal naše očakávania. Iba veľmi zbabelý ľudia sa snažia napĺňať očakávania iných (problém výchovy). Naozajstný človek všetky očakávania druhých zničí, pretože vie, že tu nie je preto, aby sa nechal väzniť predstavami, aké má o ňom niekto iný. Tým si udržuje svoju slobodu. Človek bez charakteru nemá žiadne odpovede, nemá žiadnu filozofiu, nemá žiadne predstavy o tom, aké by veci mali byť. Nech sú aké chcú, on zostáva otvorený. Je ako zrkadlo a veci sa v ňom iba odrážajú.

Zen nemá žiadny systém hodnôt. Svetu prináša pochopenie a uvedomenie a tak vzniká nevinnosť. Nevinnosť je zbavená dobra aj zla, oboch. Nevinnosť nepozná žiadne rozdiely, lebo nemá žiadne dôkazy.

Výpisky boli do značnej miery z knihy: Súcit, najvyššia forma lásky - OSHO