Temnota a tieň - ako na nich?
Tiene sa spracovávajú, tma sa prijíma, temnota je...
Rozlíšenie temnoty od tieňov:
Aby vôbec bolo možné rozlíšiť temnotu od tieňa, musí prísť do "hry" svetlo. Práve vďaka svetlu (oheň = Duch = vedomie) je možné uvidieť tiene. Tieň sa dá spracovať cez rovinu Mysle (pochopením) alebo rovinu Duše (precítením). Ideálne je spracovanie cez oba princípy (mužský aj ženský) lebo práve cez pochopenie a následné precítenie je zmena v rovine Tela trvalá, nakoľko je plne uvedomená vo všetkých štyroch osobnostiach.
Temnota je to, čo sa nám stalo a teda svoje korene má v minulosti. Minulosť nemožno zmeniť, môžeme sa z nej len niečo naučiť. Vždy pochádza z konania iných a temnotu iných by sme na seba nemali brať. V tomto prípade pomôže, keď človek pochopí, že to nebolo nič osobné a tak ako sa udalosti stali sa aj mali stať, aby som ja niečo pochopil. Tie najtragickejšie udalosti nám môžu priniesť to najsilnejšie poznanie.
Tma je to, čo už sa stalo a teda svoje korene má v minulosti. Pochádza z konania môjho vlastného voči iným.
Minulosť nemožno zmeniť a tak ju možno iba prijať. Pokiaľ budeme ochotný pozrieť sa na svoje vlastné skutky z minulosti, ktoré dnes súdime ako zlé, znamená to, že ich prijímame do svojho vedomia a nesnažíme sa ich potlačiť či zakryť. Naše uvedomenie z minulých činov nám dáva slobodu dnes sa rozhodnúť inak, ak sme minulosť prijali, pochopili, oľutovali a opustili - teda odpustili.
Tieňom v duchovnej reči by sa dalo označiť "zranenie", ktoré sme utŕžili z temnoty alebo tmy ( z určitého zážitku pochádzajúceho z minulosti). Tieň ak je nezvedomený a teda aj nespracovaný, siaha od minulosti do budúcnosti a ovplyvňuje tak konanie dnes, ktoré bude "viditeľné" zajtra. Najviac nás ovplyvňujú tie tiene, ktoré nepoznáme a čím väčší je tieň, tým väčší vplyv má na náš život. Je to akoby naša súčasť, ktorá sa projektuje v nás a našom prežívaní, no nezakladá sa na Pravde. Je to myšlienkovo - emočný vzorec, ktorý spracovalo a naprogramovalo naše vlastné Ego ( mužský alebo/aj ženský princíp). Človek, ktorý si posvieti do vlastnej temnoty, tak môže rozpoznať tiene a "vytiahnuť" ich na svetlo, kde sa dajú spracovať vedomím a/alebo precítením... Nie všetko je nutné a možné pochopiť rovinou Mysle, niektoré zážitky treba prepustiť cez rovinu Duše a teda hlboké precítenie. Následne môže človek tieň pre_pustiť...
Čím viac traumatizujúce zážitky boli nesprávne interpretované naším Egom (Muž a Žena), tým väčší dopad to má na našu rovinu Tela = vnútorné dieťa (zdanlivo objektívny, akože reálny život). Osobne si myslím, že čím mladšie dieťa bolo konfrontované s traumou, tým pokryvenejší vzorec sa uložil do Tela. Ak by táto teória bola pravdivá, tak najväčší potenciál Svetla a Pravdy drieme v najviac poznačených ľuďoch hlbokou traumou z detstva, ktorá ostáva nezvedomená a tiene splývajú v obrovskej hustote ich vlastnej temnoty. A tak platí tvrdenie, že:
"Tí, ktorí si lásku najmenej zaslúžia, ju najviac potrebujú."
Temnota sa zmeniť nedá, ale aký tieň bude vrhať do nášho života zážitok pochádzajúci z minulosti, je na našej perspektíve pohľadu.
"Ja som cesta, pravda i život." Ako nájsť cestu k radostnému životu aj skrz obrovské množstvá zažitých tráum? V Pravde... Pravdu možno pochopiť vo svetle, vo svetle nájdeš Pravdu. Najprv musíš objaviť vlastný zdroj svetla (Duch = vnútorná osobnosť Zviera). Až potom si môžeš posvietiť do vlastnej temnoty a rozpoznať tam vlastné tiene klamstiev a ilúzií, ktoré sa zdajú byť temnotou tvojou vlastnou.
Cesta:
- rozpoznaj svetlo v sebe (Duch = Zviera/pozorovateľ)
- posvieť si do temnoty Ega (Muž/myseľ - Žena/emócie)
- rozpoznaj temnotu od tieňa
- snaž sa pochopiť Mysľou a/alebo precítiť Dušou
- od_pusti ,pre_pusti tieň
- vytvor nový vzorec založený na Pravde Ducha
- ukotvi ho v rovine Tela
- buď o trochu viac celistvý
Je to cesta, je to rozhodnutie, je to tvoj život... Ako pracuješ v práci pre hmotné statky tak pracuj vo vnútornom svete pre duchovnú pohodu. Alebo aj nie, slobodná vôľa je totiž najvzácnejším darom.