Tibetská kniha mŕtvych
Tibetská kniha mŕtvych zasväcuje do rôznych stupňov "posmrtného medzi stavu" (bardo).
Slovo bardo, dosl. "uprostred (bar) dvoch (do)" alebo "medzi dvoma", je možné chápať v zmysle priestorovom medzi dvoma vecami, tiež časovom ponímaní, ako dlhšiu či kratšiu pauzu poprípade interval medzi akýmikoľvek dvoma udalosťami alebo stavmi. V skutočnosti všetko, čo okolo seba v danom mieste a okamžiku vnímame, v sebe obsahuje túto vlastnosť "niečoho medzi niečím".
V náukách buddhizmu sa v súvislosti s ľudským životom hovorí obvykle o týchto bardo:
Skje-gnas bar-do alebo "stav miesta či procesu rodenia" - rozumie sa interval medzi spojením mužských spermií a ženským vajíčkom a okamžikom príchodu jedinca na svet.
Skje-ši bar-do alebo "stav medzi zrodením a smrťou" - rozumie sa celé obdobie práve prežívanej fyzickej existencie.
Rmi-lam bar-do alebo "stav snívania" - rozumie sa doba spánku od večerného uľahnutia po ranné precitnutie.
Bsam-gtan bar-do alebo "stav ponorenia či sústredenia mysli" - pri meditácií, kedy dochádza k určitým kvalitatívnym posunom vedomia.
´Čhi-kha´i bar-do alebo "stav okamžiku smrti" - rozumie sa interval od chvíle, kedy jedinec začne umierať, až do okamžiku, kedy u neho dochádza k "oddeleniu ducha od tela". Tento interval, ktorý predstavuje prvú fázu posmrtného medzi stavu, trvá podľa Knihy mŕtvych spravidla tri a pól dňa a je charakteristický stavom úplného bezvedomia.
Čhos-ňid bar-do alebo "stav (poznávania) pravej či konečnej podstaty (všetkých javov)" - čiže poznávanie vlastnej prapodstaty, kedy sa človek v bezvedomí preberá k novému, zbystrenému vedomiu a získava "duchovné (nehmotné) telo". V tejto druhej fáze posmrtného medzi stavu, prežíva nebožtík veci novým spôsobom. V prvých siedmych dňoch pokojná (ži-ba) a v nasledujúcich siedmych dňoch hnevlivá (khro-bo) božstva mu zrkadlia jeho vlastné sklony a impulzy.
Srid-pa´i bar-do alebo "stav vznikania" - je posledná z troch fázy posmrtného medzi stavu. Táto fáza trvá dlhší čas, až do 49. dňa celkového trvania posmrtného medzi stavu. Toto obdobie je charakteristické spočiatku pokusmi o zamedzenie znovuzrodenia cestou "uzavretia brány lona" a následne prípravami na nové zrodenie (prevtelenie) do niektorého zo šiestich stavov sansárovej existencie.
Každé bardo predstavuje kritický moment, medznú situáciu medzi stavom starým (predchádzajúcim) a stavom novým (nasledujúcim). Podľa toho, ako kto dokáže tohto okamžiku využiť, môže sa mu bardo stať šancou (keď človek využije zvláštnej sily, ktorú je schopný v krajnej situácií vyvinúť, k správnemu oceneniu vlastnej situácie), alebo prekážkou (keď človek kvôli mimoriadnosti a napätosti situácie je zmätený a nereaguje správne) na ceste za tým, čo je pre každého najhlavnejším cieľom – vyslobodením z kolobehu sansárových existencií a dosiahnutiu najvyššieho stupňa osvietenia v podobe buddhovstva.
Vyslobodením (grol), sa rozumie vyslobodenie od múk a strastí sansárovej existencie. V buddhistických textoch je to definované najčastejšie takto: "Zrodenie je strastné, starnutie je strastné, choroba je strastná, smrť je strastná, spájanie sa s vecami nemilými je strastné, odlúčenie od vecí milých je strastné – skrátka: pätoro skupín lipnutia je strastné."
Hriešne sklony zvádzajú ľudí ku konaniu zlých "čiernych" skutkov a k zanedbávaniu dobrých "bielych" skutkov. Tieto skutky, prejavujúce sa v činoch, slovách a myšlienkach, majú vplyv na osud ľudí ako v ich prítomnom živote, tak aj v ich životoch budúcich.
Tibetská náboženská tradícia rozlišuje šesť prostriedkov dosahovania vyslobodenia:
cez načúvanie (thos) radám a pokynom gurua
cez nosenie (btags) amuletov a pod.
cez nazeranie (mthong) svätých obrazov alebo čítanie svätých textov
cez pripomínanie si (dran) slov učiteľových
cez okúšanie (bro) posvätených pokrmov
cez dotýkanie sa (reg) svätých predmetov
V buddhizme sa tradične duchovné poučenie deje cez osobný kontakt s guruom. Panuje totiž všeobecné presvedčenie, že bez osobného spojenia s živou tradíciou (s učiteľom) je veľmi ťažké dosiahnuť pravého porozumenia textu. Preto sa tiež v Knihe mŕtvych tak často stretávame s výzvami ako "Počuj!", "Počúvaj pozorne!", "Počúvaj sústredene a veľmi pozorne!", "Nebuď roztržitý!", "Dobre počúvaj a ulož v srdci!" a pod. Cez počúvanie guruových výkladov o tej ktorej fáze posmrtného barda, v ktorej sa umierajúci práve nachádza, a jeho príslušným radám či pokynom, môže umierajúci uchopiť ponúkajúce sa mu príležitosti k vyslobodeniu, ktoré mu až doteraz unikali.
Akým spôsobom sa má umierajúci, respektíve nebožtík poučovať? - O tom sa v Knihe mŕtvych hovorí takto: "Pokiaľ nie je mŕtvola prítomna, nech čítajúci usadne na posteľ alebo sedadlo nebožtíka a necháva zanieť silu slova pravdy, nech privolá vedomie nebožtíka a predčíta mu, predstavuje si ho, ako tam s ním sedí a počúva ho.... Pokiaľ je mŕtvola prítomná, potom v dobe, kedy vonkajšie dýchanie už skončilo, avšak vnútorný dych ešte neustal mu predčíta tak, že priloží svoje pery k jeho uchu, bez dotyku a predčíta mu." Čítanie pokračuje ďalej aj po odstránení mŕtvoly, teoreticky 49 dní, pretože práve tak dlho trvá posmrtný medzi stav bardo.
Ako môže nebožtík vôbec počuť slova zaznievajúce z úst jeho gurua? - Podľa učenia Knihy mŕtvych v skutočnosti nie je mŕtvy, je iba "takzvane mŕtvy" ("To čomu sa hovorí smrť, teraz prišlo a je tu"). Pri smrti sa totiž iba oddelí telo tvorené štyrmi elementami a vedomie (duch). Zatiaľ čo telo dezintegruje a mizne, vedomie zostáva a buď speje k vyslobodeniu ( to keď je čisto od zlej karmy), alebo nastupuje cesta bardom a hľadá nové telo. Kniha mŕtvych hovorí, že človek v tomto stave vníma a tak môže slovám gurua rozumieť. Predčíta sa Bar-do thos-grol čhen-mo – "Veľké vyslobodenie v bardu skrz načúvanie" a tvorí ho pätnásť rôzne dlhých traktátov vrátane príslušných modlitieb a ďalších rituálnych textov.
Aj keď celým svojím obsahom a zameraním je táto kniha určená umierajúcim a následne zosnulým, ktorým chce byť sprievodcom pre kritickú dobu tzv. bardovej existencie, byť im útechou a posilou, je vo svojom praktickom dôsledku zacielená k životu. Tým, že umierajúcemu a následne nebožtíkovi pripomína čo a ako konal či mal konať zaživa, ukazuje vlastne živým, ako zmysluplne a buddhisticky samospasiteľne žiť svoj prítomný život.
Jozef Kolmaš nám takto zhrnul zmysel a poslanie v predhovore Tibetskej knihy mŕtvych a rovnako ju z tibetštiny preložil do jazyka českého. Nakladateľstvo Odeon vydalo túto knihu v roku 1991 za 30 Kčs