Tri experimenty zamerané na myseľ
Tri zaujímavé experimenty z knihy Myslenie rýchle a pomalé:
"Po dobu niekoľkých týždňov sa na prednej obálke časopisu objavoval rámček vo forme inzerátu, ktorý obsahoval jedno z nasledujúcich tureckých slov : kadirga, saricik, biwonjni, nansoma a iktitaf. Menil sa počet slov v rámčeku: niektoré sa objavili iba raz, iné sa objavili päť krát, desať krát alebo aj dvadsaťpäť krát. Slová, ktoré boli prezentované najčastejšie v časopise jednej z univerzít, boli v časopise druhej univerzity prezentované menej často. V časopisoch k tomu nebolo uvedené žiadne vysvetlenie, a keď sa niekto pýtal, čo to má znamenať, dostal neurčitú informáciu, že "zadávateľ reklamy si praje zostať v anonymite".
Keď záhadná séria inzerátov skončila, rozoslali experimentátori do študentských komunít dotazník, kde sa študentov pýtali aký dojem mali z týchto slov - či jednotlivé slová znamenajú niečo "dobré" alebo niečo "zlé". Výsledky boli impozantné: slová prezentované častejšie boli hodnotené omnoho priaznivejšie ako slová, ktoré sa v inzeráte objavili iba raz či dva krát. Toto zistenie bolo potvrdené v mnohých ďalších experimentoch, kedy sa využívali napríklad čínske znaky, tváre alebo náhodne tvarované mnohouholníky."
Tak dokázali, že systém jedného nášho myslenia vie reagovať na dojmy z udalostí, o ktorých systém logického uvažovania nemá ani tušenie. Aby organizmus v nebezpečnom svete prežil, musí reagovať na nové stimuly obozretne, s opatrnosťou a strachom. Preto platí, že "stokrát opakované klamstvo sa stáva pravdou" a preto platí, že pri pozeraní a počúvaní správ z vonku by sme mali byť omnoho viac obozretnejší.
Ďalší experiment dokazuje ako ľahko vieme s niečím súhlasiť či nesúhlasiť na základe prejavov nášho fyzického tela, ktoré ovplyvní úsudok mysle:
"Účastníkom bolo povedané, že účelom experimentu je otestovať kvalitu audiozariadenia, a mali pohybom hlavy dávať znamenie zakaždým, keď v slúchadlách zaregistrujú akékoľvek zhoršenie zvuku. Jedna polovica účastníkov mala kývať hlavou zhora nadol, druhá zo strany na stranu. Správy, ktoré počúvali, boli rôzne spravodajské komentáre. Tí, ktorí kývali hlavou zhora dolu (súhlasné gesto), mali neskôr tendenciu súhlasiť so správami, ktoré počuli, zatiaľ čo tí, ktorí hlavou kývali v nesúhlasnom geste správy odmietali. Znova sa dokázalo, že nešlo o žiadne uvedomenie, iba o bežné spojenie medzi postojom odmietania a prijímania a obvyklého fyzického vyjadrenia."
Že je naše telo a myseľ previazané a že hmota podlieha myšlienkam aj bez uvedomia, dokazuje tento zaujímavý experiment:
"Študenti boli požiadaný aby zostavovali štvorslovné vety z piatich slov, ktoré mali na výber (napríklad: nájde - on - to - žlté - okamžite). U jednej skupiny obsahovala polovica týchto poprehadzovaných viet slová, ktoré súvisia so staršou generáciou (napríklad: zábudlivý - plešatý - šedivý - vrásky). Keď študenti úlohu dokončili, boli poslaný do inej učebne. A práve táto chôdza bola hlavným predmetom experimentu. Meral sa čas, koľko presun trval. Ako sa predpokladalo, študenti, ktorí tvorili vety so slovami s tematikou staroby, kráčali chodbou podstatne pomalšie."
Experiment tak dokázal dve tvrdenia:
Za prvé - slová aktivujú myšlienky na starobu, aj napriek tomu, že slová starý alebo staroba použité neboli.
Za druhé - tieto myšlienky aktivujú chovanie (pomalú chôdzu), ktoré je spojené so starobou. Všetko sa to deje bez toho, že by si to človek uvedomil. Keď sa študentov pýtali, či si všimli u slov nejakého spoločného významu, nikto z účastníkov nič nezaznamenal.
Myšlienka staroby sa nedostala do ich VEDOMIA, ale ich jednanie sa aj tak zmenilo. Tento pozoruhodný fenomén primingu - nevedomé ovplyvnenie jednania myšlienkou - je známy ako ideomotorický efekt.
Pokiaľ boli u vás aktivované myšlienky na starší vek, budete mať tendenciu sa chovať ako starý, a keď sa budete chovať ako starý človek zase posilňujete myšlienky na starý vek.... Kolečko sa uzavrie!
Je dôležité čo si myslíte a preto je dôležité čo najviac ovládať svoju myseľ, aby si nemyslela len tak sama od seba čo chce a aby neverila len tak hocikomu a hocičomu iba preto, že to počuje až príliš často alebo uverí ilúzií, že je to od "relevantného" zdroja.