Vedomá práca s dualitou
Ego vníma svet dualitne (asi preto, že
sa "skladá" z muža a ženy :) a každý z nich "to"
vníma inak: jeden verí svojej subjektívnej realite a za pravdu ju
považuje a druhý považuje za pravdu ilúziu. Naučiť sa
rozpoznávať subjektívne prežívanie od iluzórneho je prvým
krokom k tomu, aby sme vedeli oddeliť subjektívno-iluzórne
(vnímanie Ega) od objektívnej skutočnosti, ktorá sa "odohráva"
v Tele. Neskôr sa nám môže podariť oddeliť aj objektívne
prežívanie od pravdivého. Pre prácu s dualitou je vhodné
rozpoznávať životné žánre, životné role a maskorole. Rovnako
je prínosné poznať všetky slovné druhy Duchovnej gramatiky.
Súdenie nevedomého ega:
Akonáhle niečo ego súdi ako prívetivé, niečo iné súdi ako neprívetivé ( napr. obdiv vs odpor) = uvedomovanie si dualitného vnímania nevedomého ega, nám umožňuje aktívne hľadať druhý "bod" v dualite (tzv. zrkadlenie na priamke). Najľahšie vieme vnímať dualitné súdenie ega v nepodstatných slovách (prídavných menách, ktoré fungujú prirodzene v akomsi páre – antonymá). Ako však názov tohto slovného druhu napovedá, sú to nepodstatné slová a teda aj práca s dualitným vnímaním v tomto slovnom druhu nebude až tak podstatná, ako pracovať s princípom duality v podstatných slovách či s citoslovcami*.
Najskôr je vhodné naučiť sa vnímať antonymá pre podstatné slová a citoslovcia v textovej podobe. Neskôr je možné si tieto slová zasadiť do deja a činností (teda aj do jednotlivých vzťahov). Inventúra, ktorú si môžeme najskôr viesť na papieri spočíva v súvahe, kde dopisujeme jednotlivých ľudí (predstaviteľov našich vzťahov), aby nám bolo zrejmé, v ktorom vzťahu sa ako cítime (životné žánre prežívania Duše) a v ktorom vzťahu hráme aké obsadenie (obsadenia v Línií Vedomia). Pri "hereckom" obsadení je nutné si uvedomiť, či sa nachádzame v životných rolách alebo maskorolách.
Životné role sa zakladajú na objektivite a patrí sem rola dieťaťa, rodiča, súrodenca, suseda.... Aj v týchto objektívnych rolách, ktoré sa zakladajú na objektívnom prežívaní vzťahu, na seba často berieme masku a dostávame sa do pozície maskorole v životnej roli, ktorá sa odohráva v určitom žánri duše ( = pletú sa nám do toho ešte aj emócie).
Maskorole sa zakladajú na ilúzií – v princípe sa ego skrýva za masky a hrá nevedome maskorolu. Alebo človek pri vedomí využíva masky, aby manipuloval so situáciou či ľuďmi tak, ako on chce. Je to človek zlo_myselný až zlo_činný.
tyran vs obeť (téma dominancie)
žalobca vs obhajca (téma spravodlivosti)
učiteľ vs žiak (téma múdrosti/ hlúposti)
...
Pokiaľ je človek v maskorole nevedomí, je možné ho zmanipulovať, aby vykonal niečo, čo by pri vedomí nevykonal. Do nevedomej maskorole nás dostávajú väčšinou naše vzorce uložené v pamäti.
Skoro všetky maskorole sa odohrávajú v základných centrách Línie Duše (čakry). Až keď sa naučíme pracovať s každým centrom zvlášť (najmä 1c = strach / 8c = pýcha), bude pre nás jednoduchšie byť vedomí v rôznych prepojeniach. Téma poníženia vs povýšenia a téma strachu je tak najpodstatnejšia "téma" v našich životoch.
Duchovná gramatika nás bude učiť ako rozpoznať životnú rolu od maskorole a ako rozpoznávať a vnímať žánre Duše. Akonáhle sa naučíme byť viac pozorný pri (ne)vedomom (ne)vnímaní ega, je nám umožnené stále viac Vedome (4 kv.) pracovať s Egom (najmä slovom a tým čo sa za ním "skrýva" = emočný subjektívny vzorec).
*v Duchovnej gramatike sú citoslovce slová, ktoré označujú citové prežívanie človeka
Pokiaľ ste si v článku všimli, že niekedy sa Ego píše s veľkým E a inokedy s malým e, tak to má svoj význam, ktorý bude ozrejmený pri prvom slovnom druhu = Podstatné slová.