VEDOME SVIETIŤ
Všetci poznajú čakry no nikto s nimi aktívne nepracuje. Farebné kolieska, ktoré "liečime" kamienkami alebo hudbou... Pozrieť sa hanbe, vine či vlastným klamstvám z očí do očí, to už sa nám moc nechce. Spôsobuje to totiž emocionálnu a mentálnu bolesť a tá býva niekedy horšia ako fyzická bolesť = ibalgin nezaberá (možno lexaurin). Uletený dušekovci vravia, že všetko je krásne a keď sa budeme iba na dobré orientovať tak sa môžeme vymeditovať vysoko do nebies. Lenže to, čo v sebe máme (vzorce) sa samo nezmení. Ak nesieme v pamäti staré krivdy a traumy, ktoré sme uložili v podobe vzorcov a teraz podľa nich žijeme, tak sa môžeme presviedčať, že pozitívne myslenie prinesie spásu, ale raz musí prísť pád do vlastných srač.... (hĺbok). Ak vieme, že je niečo nevyhnutné a musí to nastať, tak to urobme teraz a načo to odkladať.
"Uletený dušekovci", ktorí sú prehnane pozitívny a popierajú "čiernu/zlo" = pád bude bolestivejší o to viac, čím vyššie uletíme - DUALITA - čím hlbšie sa budeme zahrabávať, tým namáhavejšie bude, sa vykopať = "Pochovaný telovci", ktorí sú prehnane negatívny a popierajú "bielu/dobro".
Prepojenie medzi myslením (mužský princíp) a cítením (ženský princíp) je tak veľké, že často ani nevieme určiť, kde jedno končí a druhé začína. Predsa len, je to jedno Ego = Jin a Jang (čierna a biela). Preto ak chceme efektívne pracovať s vlastnými čakrami musíme pracovať aj s centrami v rovine Mysle.nia. Aby bolo možné s niečím efektívne pracovať, je dobré tomu najprv teoreticky porozumieť. Rozdelenie človeka na jednotlivé centrá Myslenia a ich prepojenosti ako ich budem popisovať, asi nenájdete v žiadnej literatúre a teda neexistuje vedecký výskum na potvrdenie tejto teórie. Samostatné názvy jednotlivých centier sú vedecky popísané, ale v duchovnom svete človeka ich treba dať do spojitosti, aby dávali ucelený význam a možnosť k ďalšej duchovnej práci. Preto treba brať všetko nižšie uvedené skôr obrazne (nie vedecky) a paradoxne ísť po povrchu, aby nám toto rozdelenie a jednotlivé spojitosti dali ucelenejší význam toho, ako "funguje" = myslí / cíti Ego.
Základné centrá roviny Mysle a krátky popis:
Plazí mozog - naše pudy, nepodmienené reflexy či inštinkty. Evolúcia nás doviedla do bodu, kde sa nachádzame a aj strach má svoje dôvody: velí útok alebo útek, no iba človek dokáže pochopiť svoje strachy na základe vyšších centier myslenia.
Emočný mozog - limbický systém dovoľuje vzniknúť emóciám.
Myseľ rýchla - (vzorce) - učí sa podmieneným reflexom, ktoré potom ukladá v podobe vzorcov. Ak je preddefinovaný vzorec, tak myseľ vie byť veľmi rýchla pri vyťahovaní týchto skúseností a aplikovaní v živote (čine).
Pamäť - náš vlastný hardware, ktorý slúži na ukladanie všetkého. Mať "poriadok" v tomto centre sa naozaj veľmi vyplatí.
Intelekt - jednotlivé, fragmentované, naučené informácie. Odtiaľto inteligencia ťahá argumenty a fakty (teda ťahá ich z pamäti, ale tie sa tam dostali odtiaľto).
Inteligencia - súbor rozumových schopností, ktoré vedia riešiť problémy a aj rozlišovať hodnovernosť, hodnotu a význam - kritické myslenie - myslenie pomalé. Toto centrum chápe abstrakcií a inter-subjektívnej realite.
Intuícia - Boží hlas v nás.
Vedomie - nedochádza tu k stotožneniu s fyzickým telom ani Egom.
Ako sa plní pamäť:
Človek sa narodí so základnými pudmi a reflexami. Telo vie ako sať mlieko aj sa vyprázdňovať... Dieťa začne plakať pri nepohodlí a keď rodičia problém vyriešia, vzorec sa uloží do centra vedľa - limbický systém. Ak necháme dieťa (vy)plakať, aj tento "vzorec" sa uloží do centra vedľa (Ako? Nevieme, možností je nekonečno v spojitosti s ďalšími skúsenosťami). Ak sa dieťa začne smiať a odpoveď dospeláka je úsmev a radosť - aj tento vzorec sa uloží do centra emotívnosti. Je zrejmé, že po narodení sa dieťa učí emotívnosti a začína sa "plniť" centrum, ktoré bude zodpovedné za tvorbu emócií v ďalšom živote človeka. Je možné, že geneticky sa do vienka dáva dieťaťu určitá predispozícia (napr. psychopat - dedičná porucha), ale väčšinou môžeme svojím chovaním dieťa ovplyvniť omnoho viac. Za plnenie tohto druhého centra sú zodpovedné skôr matky lebo nejaký čas po pôrode je dieťa ešte spojené energeticky s Matkou (po fyzickom oddelení sa oddeľuje dieťa emočne a neskôr aj mentálne pole =dieťa spozná, že JA som JA a vytvorí sa identita v spojitosti s fyzickou podobou (telom) - prvý kvadrant).
Neskôr dieťa začína čím ďalej tým viac plniť svoje tretie centrum, ktoré vytvára akési vzorce a následne ich ukladá do pamäti. Čím viac je vzorec posilňovaný zažívaním v reálnom svete, tým silnejší vzorec je. Ak prídem za rodičom s problémom a on je vždy nahnevaný a spôsobí to krik či nepohodu, dieťa si uloží vzorec, že problémy je lepšie nehovoriť a neriešiť alebo ich riešiť sám (alebo akýkoľvek iný vzorec). Koľko vzorcov si uložíme do tohto centra by sa asi nedalo ani číslom vyjadriť - je to náš vesmír. Určite si ukladáme aj prospešné vzorce, ale aj mnoho takých, ktoré nám moc neprospievajú a prospievať nikdy nebudú ( alebo sú prospešné iba na určitú dobu). Všetky vzorce je možné prepísať, stačí splniť jednu podmienku - treba ich najskôr rozpoznať a potom ich zmeniť môžem ak naozaj chcem.
Všetky vzorce - či už tvorba emócií alebo myšlienkových konceptov sa ukladajú do hardwaru nášho tela - pamäte. V predškolskom veku sa pamäť využíva skôr na ukladanie pre limbický systém a neokortex. Neskôr keď je dieťa pripravené rozširovať pamäť nastupuje do základnej školy, kde by malo začať plniť a rozvíjať svoje ďalšie centrum - intelekt.
Centrum intelektu je akýsi zber informácií z vonkajšieho sveta, ktoré pochádzajú z minulosti prežívania ľudstva (vedecké, ,historické a iné poznatky). Sú to sekvenčné informácie, ktoré sú veľmi potrebné pre naše ďalšie centrum, centrum inteligencie.
Práve toto centrum potrebuje mať dobrú "zásobáreň" v intelekte, lebo darmo som inteligentný, keď moja inteligencia nemá s čím pracovať. Škola by tak mala učiť pracovať práve s vlastnou inteligenciou pri postupnom napĺňaní intelektu a rovnako trénovať pamäť, aby sa jej kapacita zvyšovala.
Intuícia je akýsi Boží hlas v nás, ktorý sa nám dokonalo podarí umlčať s pribúdajúcim vekom aj vďaka výchove a vzorom. Nespracované a neuvedomené Ego, ktoré sa postupne naučí samo jednať na základe týchto vzorcov, prehluší našu intuíciu a veľká väčšina ľudí ju nevyužíva vôbec ( alebo je využívaná nevedome "silným" Duchom - máme akýsi "dobrý odhad" a preto sa nám v živote môže dariť - tento "úspech", ale nie je naša vlastná zásluha ako nás naše Ego určite chce presvedčiť :).
Vedomie ako posledné centrum si je vedomé všetkého a nestotožňuje sa ani s Telom, ani s Egom (duša + myseľ). Spolupracuje s nimi a využíva aj poznatky zo všetkých centier. Z centra Vedomia sa potom rozhodujeme Vedome = konať alebo nekonať v daných situáciách, určitým spôsobom v určitom čase.
Ak je cieľom v rovine Duše "vystúpať" všetkými základnými farbami a spojiť ich v harmónii, aby sa svetlom mohli stať, tak v rovine Mysle, bude asi za cieľ, dostať sa do centra Vedomia a odtiaľto sa rozhodovať.
Najťažšia vec v živote je Vedome Svietiť.