Vnútorný a vonkajší svet obdivu
Ak je človek bohatý, krásny a má "moc", je vo vonkajšom svete obdivovaný iba preto, že ostatní to chcú dosiahnuť tiež. Myslia si, že to je presne to, po čom túžia a že keď to dosiahnu budú šťastný. Tejto ilúzií veria tak veľmi, že jej často obetujú celý svoj život, aby:
v momente dosiahnutia zistili, že to tak nie je
v momente smrti zistili, že to tak nie je
Alebo to nezistia vôbec lebo aj spiaci s nami v tomto svete žijú a prebudiť sa nechcú. Je to ich voľba, je to v poriadku. Ich duša nezomrie lebo každá živá bytosť musí "obetovať" pár hodín zo života spánku a tak sú prebudený keď spia a keď vedomie pracuje, spí ich duša.
Vnútorný svet obdivu:
úspech (sebaláska) = obdiv môj
úspech (sebaúcta) = obdiv môj
úspech (sebahodnota) = obdiv môj
úspech (krása) = obdiv iných / obdiv môj
úspech (bohatstvo) = obdiv iných / obdiv môj
úspech (múdrosť- moc) = obdiv iných / obdiv môj
Celistvosť spočíva v spojení všetkého a preto nie je zlé budovať vo vonkajšom svete "úspech". Záleží však na zámere, s akým toto budujeme. Problém je, ak to robíme preto, aby nás obdivovali iní, aby nám dali pocit hodnotnosti a uctievali nás. Problém je, keď si za dosiahnuté ciele vyžadujeme obdiv a rešpekt. Najväčším problémom je, keď očakávame, že za to budeme milovaný. Ak ma niekto miluje pre moje vonkajšie úspechy, tak nemiluje mňa a preto nie je možné dôjsť k naplneniu lásky cez vonkajší svet. V takomto prípade sa láska stáva obchodnou komoditou a to už nie je láska, ale obchodný proces.
Svoj vnútorný svet budujeme len pre seba a spravidla sa nechválime tým ako sa máme v skutku radi, ako si samých seba vážime a cítime sa hodnotný v tomto svete. Obdiv za dosiahnutie týchto úspechov si často nechávame pre seba lebo vieme, že vonkajší svet nám neposkytne viac ako si vieme poskytnúť sami. Láska a úcta je bezpodmienečná norma mužského a ženského princípu. No svoju hodnotu spravidla pochopíme, keď nájdeme zmysel v našom živote a začneme ho napĺňať nie len pre svoje blaho, ale aj pre blaho iných. Ako buddhizmus vraví: "Šťastie sa dá kúpiť za peniaze, ak ich minieme v prospech iných ľudí." To, že mne bolo požehnané stať sa "úspešným" ešte neznamená, že ten druhý to nedosiahol lebo je "blbec", "lenivec"... A čo je vlastne úspech? Vo vonkajšom svete máme o tom každý inú predstavu, no vo svete vnútornom je to vždy o tom istom. Ak sa začneme deliť o to čo máme a čo sme dosiahli, dá to zmysel nášmu životu a vo vlastných očiach budeme hodnotný a hodný lásky i úcty. Ak si ju dáme sami, nebudeme ju už vyžadovať od okolitého sveta. No nutné je dodať, že deliť s druhými sa môžeme iba o to, čo máme v sebe a tak, kým v sebe živíme hnev, nenávisť či strach mali by sme pracovať na odstránení týchto poškvŕn a nie sa štverať po domnelom rebríčku úspechu iba preto, aby sme boli ocenený...