Vývojové cykly človeka
V jednotlivých životných obdobiach nie sú všetky témy rovnako dôležité. V určitom období sme "postavený" pred špecifické úlohy, ktoré je nutné práve v tomto období riešiť. Určitý vývoj môžeme optimálne dokončiť iba v určitej perióde. Je napríklad náročné dokončiť v 25 roku života vývoj, ktorý sme zmeškali medzi 5 až 12 rokom. Rovnako sa zdá náročné riešiť vzájomné intímne vzťahy v prvom životnom cykle.
Antroposofická náuka o človeku uvádza rozčlenenie života do období po siedmych rokoch. Každých sedem rokov dominuje vplyv jednej čakry ( začína sa koreňovou čakrou). Súčasne sa delí táto perióda do siedmych malých tém, trvajúcich vždy jeden rok a daných postupne znova vlastnosťami prvej až siedmej čakry. Po 7x7 rokoch ukončíme celý cyklus a päťdesiatym rokom začína úplne nový úsek života, kedy máme skutočne šancu začať ešte raz od začiatku, tentokrát však vo "vyššej oktáve" života.
Aj naše fyzické telo sa každých sedem rokov úplne obnoví. Telesné bunky sú nahradené novými a my sme z fyzického hľadiska úplne nový ľudia. Základná premena je vždy možná behom každých sedem rokov.
Vývojové cykly sú podľa antroposofickej náuky sedem ročné avšak zdá sa, že ako sa život zrýchľuje a vibrácie Zeme sa navyšujú, aj človek v tomto svete je nútený dozrievať akosi rýchlejšie. Preto je možné, že u väčšiny ľudí došlo ku skráteniu cyklov. Tak ako skoro všetko ani tu nemožno očakávať, že je to univerzálne platný princíp, ktorý platí na deň presne a jednotlivé cykly môžu mať určitú variabilitu poprípade je možnosť, že niektoré cykly človek spracováva spoločne s inými a tým môže daný "úsek" tzv. "preskočiť" ( spracovať skôr).
Rovina Tela (vn. dieťa) - vzťah JA - JA ( individualita Zeme a teda hmoty) - Matka
Rovina Duše (vn. žena) - vzťahy JA - TY (kolektívne pole cítenia) - Žena
Rovina Mysle (vn. muž) - vzťahy JA - MY (kolektívne pole vedomia) - Muž
Rovina Ducha (vn. zviera) - vzťah JA - BOH (individualita Ducha a teda nehmoty) - Otec
Svätá trojica by teda mohla byť Matka (ktorá vyčlení hmotu) + Otec (ktorý vyčlení nehmotu) + spojenie Ženy a Muža. Matka a otec, ktorých máme všetci rovnakých, na tých by sme sa mali viac zamerať pri prikázaní
CTI OTCA SVOJHO I MATKU SVOJU!
Spojenie našej hmoty (fyzických tiel) a nehmoty v rovine Vedomia, ktoré "obsahuje" muža aj ženu (rozum aj cit) je aktom milovania. Inak je to len rozkoš, ktorú možno nazvať sexom. ( aj dobrý sex nemusí byť zlý :D)
Život teda môže vzniknúť za predpokladu, že sa Muž a Žena spoja nie len v rovine hmoty (Tela) ale aj v rovine nehmoty (Vedomia). O to zvláštnejšie vyznieva vznik života pri nedobrovoľnom spojení. Za úvahu by tiež stálo polemizovať nad vznikom života, ktorý si človek tak surovo vydobýja umelým oplodnením a ako sa tieto deti budú vyvíjať.
Deti, ktoré boli v detstve nemilované až nenávidené majú rovnaký potenciál svetla (lásky / radosti) ako deti, ktoré boli v detstve milované a rozmaznávané až príliš. Dualita má vždy dva póly, ktoré sú zameniteľné a teda by mali spôsobovať rovnaký "efekt" - disharmóniu. Ak sa uzdravíš a dostaneš sa do svojho stredu pomôžeš nie len sebe, ale všetkým ľuďom na planéte. Výchova našich detí je v otázke budúcnosti absolútne kľúčová a tak by sme mali uzdravovať seba. Pretože moje duchovné uzdravenie prinesie pokoj a kľud všetkým ďalším generáciám.
Náuku však treba najprv pochopiť (aspoň chcieť pochopiť). Keď si budeme myslieť, že my už všetko vieme, je to presne začiatok nášho konca a môžeš sa snažiť koľko chceš ŽIŤ V PRÍTOMNOM OKAMIHU. Tvoje nespracované city a telo bolesti ťa z toho aj tak vždy vytrhne..