VZDUCH

Pohyb vody a vzduchu má mnoho podobných aj rovnakých rysov. Čím rýchlejšie však vzduch prúdi, tým viac vynikajú jeho zvláštnosti. Vzduch prestáva byť objemovo stály, rozpína sa a sťahuje, takže je potom redší alebo hustejší. Umožňujú mu to jeho charakteristické vlastnosti – elasticita a stlačiteľnosť. Voda sa môže značne stlačiť iba ako para – teda v stave, v ktorom sa približuje vzduchu. Vzhľadom k tomu, že zvláštne vlastnosti vzduchu – elasticita – sa môžu uplatniť až pri vysokých rýchlostiach, môžeme predpokladať, že k podstatným charakteristikám vzduchu patrí tiež to, že prúdi rýchlejšie ako voda. Aj mierna rýchlosť vetra výrazne predbehne rýchlosť tečúcej vody.

O duchovnej podstate vzduchu

Pevný, tekutý a vzdušný živel sú umiestnené vo vrstvách – v tejto skutočnosti sa zjavuje niečo z ich podstaty. Najnižšie sa ako základ nachádza pevná zem, jej povrch je z veľkej časti pokrytý tekutým živlom, nad nimi sa potom zdvíha vrstva atmosféry, ktorá sa smerom ku kozmickému priestoru postupne vytráca. Pevný živel patrí k zemi, vzduch sa však od nej do značnej miery oslobodzuje, zatiaľ čo voda sa drží v strede medzi nimi. Celou svojou činnosťou sa snaží poňať pevný a vzdušný živel do svojej strednej oblasti tým, že pevné rozbíja a rozpúšťa a vzdušné prijíma do seba. Vydáva sa dokonca do vzdušného priestoru, prestupuje ním a prepája tak vzduch so zemou.

Pohyb živlov

Vzduch si dopraje veľmi intenzívny pohyb, pevný živel spočíva v kľude. Voda opäť v strede, nepohybuje sa tak rýchlo ako vzduch a udržuje tak strednú rýchlosť medzi kľudom a rýchlym pohybom. Veľmi rýchle pohyby, ako keď je prinútená vytrysknúť z vodovodného potrubia, jej nie sú vlastné. Padajúca voda v prírode sa ihneď roztriešti do kvapiek a jemnej hmly a pomaly sa vznáša k zemi. Voda ktorá je donútená k nadmernej rýchlosti, sa mení v paru a blíži sa svojím chovaním zákonitostiam vzduchu.

Vzduch môže dosahovať veľkých rýchlostí a má veľkú škálu možností pohybu, začínajúc od kľudu až k veľmi intenzívnemu pohybu, na čom je tiež založená jeho schopnosť rýchlej a intenzívnej premeny. Vzduch neustále robí niečo nové, často nevypočítateľné a celkom môže zmeniť smer aj rýchlosť pohybu v sekunde – náladovosť a nestálosť.

Na akékoľvek aj veľmi slabé oteplenie či ochladenie, vzduch spontánne reaguje silným rozpínaním a sťahovaním. Každé rozpínanie a sťahovanie znamená zmenu hustoty, čím sa vzduch stáva ľahší alebo ťažší, a tým v atmosfére stúpa alebo klesá. Tento rytmus je ako dych, ktorý prestupuje celý vzdušný obal Zeme. V dýchaní sa stretáva podstata vzduchu s duševnou podstatou, takže sa vzduch môže stať "telom" pre dušu.

Zvuk má schopnosť vibrovať v jemných rytmoch zhusťovania a zrieďovania, čím sa stáva nositeľom sveta zvuku. Je to proces, ktorý v sebe skrýva veľké rozpätie možností. Aké množstvo najrôznejších tónov a zvukov vytvára príroda, nehovoriac o možnostiach, ktoré sú dané človeku v hudbe a reči! Neprejavuje sa snáď v každom hlase a zvuku niečo zvnútra danej bytosti? Každá bytosť sa prejavuje podľa svojej prirodzenosti a každý zvuk sa stáva prostriedkom vyjadrenia najvnútornejších duševných procesov a pochodov. Je to vnútorný svet, ktorý sa tu otvára, svet duševných nálad, ktoré sa zjavujú vo zvučnom vzdušnom priestore. Nie len vo svete zvukov, ale aj vo svete farieb a svetla sa prejavuje duševnosť.

Jednotlivé pozemské živly sa radia v určitom slede: je to rovnaký sled v akom zostupuje Duch do hmoty a môže tak prijať Telo. Hore sú zákonitosti hviezd so svojimi večnými matematickými pravidlami a poriadkom, tie sa manifestujú v počuteľných harmóniách sveta zvuku a ďalej zostupujú do sveta vodného živlu. Sú to hviezdne zákonitosti, ktoré zostupujú cez vzdušný a vodný živel a otláčajú sa do pozemského sveta.

Voda a vzduch

Čím je voda chladnejšia, tým viac plynov do seba môže poňať. Najvýznamnejšiu úlohu pri tom hrá kyslík a oxid uhličitý. Kyslík má veľký význam pre samočistiacu schopnosť vody aj pre všetok život vo vodách. Aká dôležitá je skutočnosť, že voda do seba prijíma kyslík, ukazuje príklad pravého opaku, teda situácie, kedy tento plyn vo vode chýba a život sa z nej vytráca. Takáto situácia nastáva, keď sa voda málo pohybuje, takže sa do nej vzduch toľko nedostáva, alebo keď je na dne veľa hnilobného bahna, že obsah kyslíku vo vode nestačí na odbúravanie týchto zbytkov. Studená voda rozpúšťa viac kyslíku ako voda teplá.

Celý článok je tvorený výpiskami z knihy od Theodor Schwenk - Citlivý chaos (vznik útvarov pri prúdení vody a vzduchu)