Cirkevné sviatosti

Téma krstu, prvého svätého prijímania a birmovania... 

Krst podľa Wiki: "Krst čo v preklade znamená ponorenie do vody, je sviatosť ktorej účinky sú zmytie dedičného hriechu, odpustenie hriechov a zjednotenie sa s Kristom ako ním vykúpené Božie dieťa."

Ak budeme veriť, že existuje dedičný hriech, tak krst pri narodení má naozaj veľký význam. Lenže krst pri narodení nemá jednu dôležitú náležitosť - slobodnú vôľu krsteného. Ak sa však bavíme o človeku, ktorý už má vedomie o sebe a iných okolnostiach mimo seba, aspoň trochu rozumie učeniu Krista a slobodne sa vie rozhodovať, zrazu má význam krstu úplne iný charakter. Krst pri uvedomelom jedincovi značí, že sa slobodne a vedome zaväzuje nasledovať Krista a jeho Učenie. 

Nemalo by byť zámerom krstu zbaviť sa hriechov, ale zaviazať sa konať v súlade s tým ako by konal Ježiš a teda zložiť sľub doživotnej vernosti jeho Učeniu. Je to slobodná a intímna záležitosť medzi človekom a Bohom, ktorý sa deje skrz kňaza. Farár či iná osoba vykonávajúca krst, by nemala mať právomoc ani vôľu zasahovať do tohto procesu, pretože je "iba" vykonávateľom - akýmsi prostredníkom medzi človekom a Bohom. Najväčšia radosť pre kňaza je krstiť (alebo by mala byť). 

Ak už má človek ľavý krst (ako batoľa) a pravý krst (ako uvedomelý jedinec) za sebou je možné pristúpiť k ďalším sviatostiam, ktoré človek vymyslel. Pri prvom svätom prijímaní či birmovaní mi pravidlá až tak nevadia, ale stanovovať pravidlá krstu mi príde, ako by človek jednal proti Bohu. Naozaj si myslíme, že keby ktokoľvek (aj sám Hitler/Putin) prišiel za Ježišom a požiadal o krst, bol by odmietnutý alebo by dostal termín po splnení akýchsi náležitostí?

Krst v mene Ježiša Krista je absolútna samozrejmosť, ktorá by skrze svätého (alebo aspoň vysväteného), mala byť prístupná pre každého človeka bez ďalších otázok. 

(dávno) Mi bolo povedané, že krstiť treba tam, kde majú deti trvalý pobyt. - ach aká hlúposť! Tak ostali nepokrstené. :(

(nedávno) mi bolo povedané, že ak človek príde a požiada o krst, má to svoje postupy. Samozrejme ak ide o život a človek doslova umiera, je možné krstiť hneď, ale keď máme čas?, pozhovárajme sa.... :) Lenže! Nemôžeme vedieť koľko času nám ostáva a tak keď ma moja Božská podstata (Duch) zavedie za farárom u ktorého požiadam o krst, mala by prísť len jedna otázka: Žiadate o krst hneď teraz? Lebo na odchode ma môže zraziť auto a ja nepokrstená, lebo človek si myslel, že lepšie vie komu a kedy je treba krstiť.... 

Musím ale povedať (skôr napísať), že aj nepokrstený má rovnakú milosť u Boha ako 100x pokrstený jedinec. Nemôže to byť inak, lebo človek, ktorý sa narodí v amazonskom pralese a nikdy nepočul o Kristovi, jeho Učení ani o cirkvi a tak zomiera nepokrstený, nebude u Boha za toto odmietnutý či pokarhaný. Na záver vždy rozhodujú naše činy a tak ten čo absolvoval pravý krst (vedomý), bude pravdepodobne "prísnejšie" súdený lebo vyznal, že rozumie Učeniu prichádzajúcemu od Boha skrze Krista a cez pravý krst sa zaviazal, že pravým učeníkom Krista sa chce stať, aby došiel do Jednoty Božej a v nej navždy prebýval. 

A tak, keby akéhokoľvek farára zastavil človek na pol ceste a požiadal o pokrstenie, mal by ho aj dostať. Pravidlá pre to, kto môže byť pokrstený a ako sa krst bude odohrávať, sú výplodom ľudskej mysle a žiadny človek nemá právo odmietnuť krstiť, ba práve naopak, každý kto má poverenie od Boha by mal krst vykonávať čo najviac, najradšej a všade kde sa dá. Kde je vôľa človeka, byť pokrstený... 

Prvé sväté prijímanie podľa Wiki:  "Je to kresťanský obrad, počas ktorého človek prvýkrát prijíma Eucharistiu. Pred prvým svätým prijímaním (často práve deň pred ním) prichádza k prvej spovedi." 

Birmovka podľa Wiki: "Je to sviatosť, počas ktorej podľa náuky katolíckej cirkvi zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý."

Vo východnejších tradíciách je krst, prijímanie aj birmovanie spojené v jedno. Ja vnímam rozdiel medzi jednotlivými úkonmi a tak ich rozdeliť, dáva zmysel. Aj cesta k Bohu tak má svoje určité zastavenia a postupné zasvätenia. Buduje cnosť trpezlivosti a oddanej duchovnej praxe. Ak by nemal byť rozdiel medzi jednotlivými zasväteniami, nemali by sme naň ani rôzne pomenovania. Treba však dodať, že zoslať Ducha Svätého na človeka je možné, aj bez absolvovania birmovky, svätého prijatia či dokonca krstu. Všetko sú to ľudské pravidlá, ktoré spoločenstvu umožňujú ľahšie sa orientovať v súvislostiach na zemi, ale pre Boha tieto pravidlá neplatia. Po boku Krista môže sedieť iba ten, ktorý sa o to zaSlúžil aj bez absolvovania cirkevných sviatostí. 

Farár či kňaz, rabi či inak pomenovaný svätý (alebo aspoň zasvätený či vysvätený), by mal byť duchovným vodcom (autoritou) pre spoločenstvo, ktoré žije na danom mieste - obec/mesto. Poznať miestneho farára by bolo dobré aj pre neveriacich... Poznať najvyššiu cirkevnú autoritu pre našu krajinu, by bolo dobré pre každého občana krajiny. Možno práve RTVS by mohla v nedeľu vysielať krátky 10 minútový príhovor nášho Slovenského duchovného, ktorý skrz Slovo zjednocuje národ vždy na aktuálnu i keď často náročnú tému...

Diverzita udržuje život v harmónií (skrz spoluprácu) a práve diverzita nás môže učiť spolupracovať.