Prečo prišiel?

Lebo mal prísť a Učiť nás...

Aký iný dôvod by sme v tom chceli hľadať? Že prišiel spasiť svet? Ak budeme tejto hlúposti veriť aj naďalej, nikdy nepríde. Prišiel nás učiť! A dokiaľ nie sú žiaci pripravený, tak Učiteľ nepríde!

Čo si zoberieme z akéhokoľvek príbehu je na nás. Slobodná vôľa (ego)prežívania a zaujímania postojov či vytváranie si vlastných tráum/príbehov/presvedčení - to všetko je naša SLOBODNÁ vôľa. 

Ako vnímame a prežívame svet okolo nás? 

Jednu situáciu si každý z nás vysvetlí po svojom (aspoň trochu inak), a tak ako neexistujú dvaja ľudia na svete s rovnakými otlačkami hmoty (prstov), tak neexistujú dve úplne identické interpretácie jedného (ego)príbehu. 

Interpretácia Kristovho príbehu: (moja egointerpretácia :) 

Hádam žiadny iný príbeh v histórií nie je tak "slávny" ako ten o Kristovi. A čím slávnejší, tým viac ľudí ma svoju vlastnú interpretáciu a čím viac interpretácií jednej situácie, tým väčší chaos v kolektívnom poli.* Ak nastáva veľký chaos, je egu prirodzené priradiť sa k nejakému najviac podobnému názoru a ideálne najsilnejšiemu. Byť s väčšinou prináša (domnelý) pocit istoty a ja osobne to vidím u svojich detí ako menia svojho favorita (v TV) na toho "koňa", ktorý práve víťazí... Byť s väčšinou len pre svoj pocit výhry, istoty, neviditeľnosti či zapadnutia do davu - to je ten najhorší zámer prečo veriť práva tomu presvedčeniu, ktorému verím! Naozaj zastávam "tento" postoj len preto, že mu verí väčšina? Postaviť sa do svojej vnútornej sily je pre nás jednoduchšie, ak sme vychovávaný v prostredí, kde je náš názor aspoň VYPOČUTÝ a ideálne aj AKCEPTOVANÝ (neznamená podporovaný!). Lenže v nastavení spoločnosti - buď si s nami, alebo si proti nám - je ťažké hľadať cestu k sebe a byť tým, koho objavím... Rodičia nám až často hovoria kto sme a dieťa nemá moc dôvodov spochybňovať autoritu dospelého. :(

NESÚDIŤ! - nás prišiel učiť a obrátiť zrak dnu

Lebo jeden z najznámejších príbehov : "Hoď kameňom, ty čo si bez viny." , hovorí o tom, že možno v tejto situácií kde sa staviaš do ROLE SUDCU a odsudzuješ iného, si konal trochu lepšie, ale v akých iných situáciách si zlyhal? Lebo "Triesku v oku druhého vidíš, ale brvno vo svojom nie." A tak hľadajme tie situácie kde sami zlyhávame a skúsme byť po vlastnom uvedomení, zajtra trochu lepšou verziou seba. Ak budeme svoj zrak obracať smerom von a súdiť iných, neostáva nám priestor na to, aby sme videli svoje zlyhania, hriechy a nesprávne nastavenia či konania voči sebe alebo druhým. 

ODPÚŠŤAŤ! - nás prišiel učiť a obrátiť zrak k Bohu

Lebo nevyspytateľné sú cesty Božie a všetky majú jeden cieľ - do svetla nás doviesť, aby sme sa svetlom mohli stať. Nenávisť a hnev nám bránia byť ľahkými a sťahujú nás "dolu" (do nízkych vibrácií). Všetko čo sa nám v živote deje, má len jeden VŽDY ROVNAKÝ význam - učiť nás, že to nie nám sa veci dejú, ale pre nás. Ak sa naučíme nebrať veci osobne a byť rovnako vďačný za "dobré" aj "zlé" lebo nevidíme rozdiel v Učení, tak ozaj sa náš život v ľahkosť premení a srdce nenaplnené nenávisťou či hnevom, traumami a smútkom bude ľahšie (možno obstojí aj vo vážení - viď Egyptské posmrtné zvyky). 

VĎAČNOSTI A ŠTEDROSTI! - nás prišiel učiť 

Ak budeme žiť v súlade s Bohom (Vesmírom), on sa o nás postará. Tieto slová často počúvame v rôznych príbehoch či filmoch. A veru, keby ľudstvo naozaj žilo v súlade s Vesmírom (Boží Otec) a Planétou (Zemská Matka - od ktorej máme Telo), tak by sme sa isto nemuseli báť, že od hladu umrieme alebo od zimy zamrzneme. Naše Zem nám ponúka všetko čo potrebujeme, no my chceme viac. Viac "blahobytu", a hlavne viac ako má ten vedľa. :) Vďačnosť je vysoká cnosť a byť vďačný aj za chorobu je ťažké. Preto najbližšie "stratenému" človeku je cesta štedrosti a aj Kristov kamošš Buddha vravel, že cesta skrz štedrosť je tou najširšou (najľahšou), ktorou by sme sa mohli vydať. - Štedrosť a Vianoce (dosť to k sebe pasuje - či?)

Tanier pre pocestného pri ŠTEDROvečernom stole je krásny zvyk a mali by sme si pripomínať jeho VÝZNAM. Že ktokoľvek nám "zazvoní pri dverách" a ja mám z čoho byť štedrý, tak sa podelím. Podeliť sa o to najnutnejšie v živote nám pripomínajú aj tieto vety: "Toto robte na moju pamiatku!" a "Keď od teba niekto pýta kabát, daj mu aj sveter." Daj všetko čo môžeš dať a čo ty máš nazvyš, ale viac nedávaj! V jeho slovách sa nehovorí nič, že ty mrzni a daj tomu druhému, aby jemu teplo bolo. Ak dám tomu čo mrzne a sama budem preto mrznúť, tak je to najviac hlúpe konanie. Nič som týmto skutkom nevyriešila, iba sa prepólovala situácia do rovnakej podoby (mnohí dávajú viac na svoj úkor a to iba preto, že mnohí nechcú dať, ani keď majú veľkú štedrosť!). VYCENTRUJ SA DO STREDU - A tak, daj všetko čo môžeš dať, tomu kto je v núdzi a potrebuje tvoju pomoc. 

(Božiu pomoc zjavenú v hmote skrz Teba) - buď Božím pomocníkom, cez ktorého môže Vesmír konať v hmote - lebo na to máš Telo...  A VEDZ, že ak máš v živote veľa štedrosti, tak to NIE JE LEN TVOJA ZÁSLUHA a keby sám Vesmír nechcel, aby si oplýval štedrosťou, tak ju isto nemáš...

PRAVDIVOSŤ! - nás prišiel učiť a byť 

Prijatie seba samých dáva najlepší predpoklad na prijatie iných ľudí / situácií. Lenže byť pravdivý, je tá najťažšia vec v živote človeka. :) A tak začnime na tieto sviatky ŠTEDROSTI uvedomením, že čo v živote mám - o to sa môžem podeliť. 

Krásne sviatky pokoja a štedrosti - dvoch významných cností cez ktoré sa vieme dostať "vyššie" k Meditácií a Múdrosti. Múdrosť je Pravda, Svetlo i Cesta... A tak platí tvrdenie, že kto pochopí Učenie Kristovo a bude v jeho súlade žiť, stane sa mu Kristus bránou do Nebies (spočinutie vo svetle - večné! ak sa náhodou nerozhodne inak : )